Kam si zmizla Bernadette ( Maria Semple )

Originálny názov: Where'd You Go, Bernadette
Vydavateľstvo: Plus
Rok vydania: 2014
Väzba: Pevná s prebalom
Počet strán: 328
Hodnotenie: 2/5

Anotácia:

Nedbanlivo vtipná kniha o dievčati, ktoré na vlastnú päsť pátra, kam sa podela jej matka. Bernadette Foxová zmizla po tom, čo jej pätnásťročná dcéra Bee priniesla zo školy samé jednotky a začala sa dožadovať sľúbenej odmeny: rodinného výletu do Antarktídy. Pred čitateľom sa postupne rozohráva neskutočne pútavý román o jednej vskutku výnimočnej rodine, v ktorej sa potvrdzuje, že genialita často hraničí s vyšinutosťou...

!SPOILERS!

***

Ach jáj. Túto recenziu som plánovala vydať oveľa skôr, no nemôžete predsa písať o niečom o čom nemáte ani šajnu. Veľmi dlho mi trvalo sa do tejto knihy poriadne začítať a aj napriek tomu že anotácia sľubuje 'nedbanlivo vtipnú' knihu, ten vtip mi po celý čas nejako unikal. Neviem, možno som len naladená na inej vlne ako samotná autorka a jednoducho som to nechápala, no kniha mi prišla skôr ako 'nedbanlivo nudná'. Taktiež som si celý ten čas kládla otázku či je možné, aby ste si z toľkých postav nesadli ani s jednou jedinou. No, myslím že odpoveď poznáte. Áno, pri tomto príbehu to bolo skutočne možné.

Audrey rýchlo odvetila:„Som kresťanka, takže ti to odpúšťam.“

„Ale prestaňte s tým,“ vybuchla som. „Kresťania nerozprávajú tak ako vy s mojou matkou.“

Podľa názvu väčšina ľudí usudzuje (teda aspoň si to myslím), že príbeh sa bude vyvíjať okolo nejakej Bernadette, ktorá náhle zmizne a jej blízky sa ju očividne snažia nájsť. V skutočnosti je Bernadette väčšinu času všadeprítomná. Neviem či som použila to správne slovo pre osobu, ktorá očividne trpí agorafóbiou alebo čímkoľvek iným a tým pádom málokedy vystrčí päty z domu. Dokonca aj obyčajnú zásielku jedla vybavuje cez svoju zástupkyňu Mandžulu - čo jej manžel rozhodne neschvaľuje a konieckoncov má na to aj pádny dôvod. Zverovať všetky svoje osobné údaje, vrátane tých bankových, cudzej osobe niekde v Indii, ktorú ani v živote nevidela lebo sa jej stala 'Jedna Veľká Odporná Vec'? A keď sa po všetkých tých nezmyselných e-mailoch konečne dopracujeme k tomu, čo tou vecou vlastne bolo...Priznávam, to bolo viac ako len nedbanlivo vtipné.

Fajn. Na svete je milión ľudí, každý z nás je iný, každý z nás vníma veci inak a inak sa s nimi snaží vysporiadať, ale nechať sa položiť na úplne dno a znenávidieť úplne všetko a všetkých pre toto?! Čakala som niečo zdrvujúcejšie. Vlastne ani neviem ako pomenovať to, že žena dokáže predýchať niekoľko potratov skôr ako to, že zbúrajú nejaký dom, na ktorom sa síce nadrela 5-6 rokov, ale veď to sa predsa deje aj v normálnom živote a aj napriek tomu všetci žijeme, dýchame a sme tu. A vzhľadom na to že je vychýrená architekta, čakala by som že to jednoducho hodí za hlavu a začne pracovať na niečom novom. No bohužiaľ. 

„Čoskoro to bude jasné.“ To mi vtedy pomohlo a odvtedy ešte veľa ráz. Pretože človek má strach jedine z toho, že nevie, čo sa stane. A vo väčšine prípadov sa o to postará čas.“

Takže ako som už spomínala, Bernadette tu väčšinu príbehu bola. Riešili sa jej zlé vzťahy so susedou, jej zlé vzťahy s rodičmi z Galer Street, zlé vzťahy s obyvateľmi Seattlu a naopak, ako jediná pozitívna vec - minimálne pre Bee, jej dcéru- sa tu riešil výlet do Antarktídy, ktorý jej aj napriek svojej povahe sľubovala za dobré známky. Napokon keď si autorka uvedomila, že by už možno aj bolo načase s vecami pohnúť a začať písať o tom, o čom hovorí názov knihy, dala veciam rýchly spád a tak sme sa v priebehu niekoľkých strán dozvedeli všetko to podstatné, čo by podľa mňa úplne stačilo pre dobrú knihu bez všetkých tých predchádzajúcich strán, ktoré čítateľa –teda mňa, dosť nudili a teda vytvorili aj celkový názor na knihu. Možno som až príliš kritická. Plne si uvedomujem že autorka musela vynaložiť isté úsilie aby všetky tie myšlienky a nápady dala na papier, no konečný výsledok v mojom prípade veľmi nepochodil. 

 Napriek tomu sa nájdu ľudia, ktorí by túto knihu ohodnotili veľmi kladne a ak by ste aj vy predsa len chceli dať tejto knihe šancu – minimálne pre tu obálku, ktorá je skutočne veľmi pekná – neváhajte. Nie nadarmo sa hovorí: „Sto ľudí, sto chutí.“ Vidíme sa pri ďalšom príspevku. Bye♥