... ukryté medzi riadkami

Tam, kam vedú všetky cesty. Mnohí z nás už od mala túžia po tom, že raz precestujú celý svet. Zo severu na juh alebo zo západu na východ, na tom nezáleží. Obrovské sny o tom, že raz navštívia miesta, ktorými ročne prehrmí tisícka turistov, či naopak nepoznané zákutia, kam zablúdi iba zopár odvážlivcov túžiacich po nepoznanom, sa jeden po druhom pomaličky menia v realitu. Ten pocit, keď po prvýkrát vkročíte medzi spenené vlny mora a pred Vami sa rozprestiera jeho nekonečný horizont. Ten pocit, keď sa po namáhavom týždni konečne ocitnete medzi nespútanými strminami hôr, obklopení prírodou a v tom dokonalom tichu pľúcami nasávate čistý vzduch tak nenásytne, až Vás z toho bolí celý hrudník. Ten pocit, keď sa iba tak bezcieľne potulujete uličkami starobylého mesta, starého stovky, ba možno tisícky rokov, stratení v myšlienkach, obdivujúc, čoho všetkého je človek schopný. Každý si príde na svoje. Koniec koncov, svet je veľký a vždy je z čoho vyberať. A teda nech už je to ktorákoľvek

Návrat zblúdilej duše /??.01.-??.02.2019/ Ahojte priatelia! Ako ste sa mi tu počas dlhých mesiacov mojej neprítomnosti mali? Pevne verím, že všetci teraz zborovo kričíte niečo v zmysle - „Vynikajúco, naozaj to už ani nemohlo byť lepšie.“😋 Viem ako Vám to asi znie, ale naozaj úprimne verím, že ste za sebou všetci zanechali skvelý rok 2018 a do toho nového ste vstúpili tou správnou nohou a s obrovským úsmevom na tvári. Rovnako tak dúfam, že Vám nových dvanásť mesiacov prinesie minimálne raz toľko šťastia, radosti, lásky a vzájomného porozumenia, zážitkov, úspechov i Božieho požehnania, ako Vám už snáď bolo dopriate počas mesiacov minulých. Samozrejme, nesmieme zabúdať na knihy, tých nie je nikdy dosť.😊 Okrem iného tiež verím, že sa v tomto roku, na tomto blogu, budeme stretávať oveľa častejšie, ako to bolo v 2018-tom ( tuto sa  spoločne zasmejeme, ďakujem 😅), kedy sa celkový počet mojich príspevkov rovnal číslu 5, ak sa nemýlim. Je to smutné, pretože písanie mi naozaj chýba