... ukryté medzi riadkami

Perinbabka na návšteve!  Týchto článkov nebudem mať nikdy dosť a preto pevne verím, že Vám prinášajú minimálne toľko radosti, ako mne samej. A to aj napriek tomu, že ich tu v poslednej dobe býva čoraz viac a čoraz častejšie. No môžem ja za to, že je Matka Príroda  tak fotogenická, a že každý deň so sebou prináša novú možnosť obdivovať jej krásu? Novú možnosť nasávať život plnými dúškami, vdychovať čerstvý vzduch a čerpať silu priamo z nej, z tej, z ktorej všetci pochádzame? Nemôžem. Ja sa iba snažím o to, aby som tieto čarovné momenty zachytila aj mimo mojej mysle, v spomienkach zhmotnených do tejto podoby, do fotografií, ktoré napokon zdieľam spolu s Vami. Tento článok som mala v pláne publikovať už asi 5x, no potom vyšlo krásne, hrejivé Slnko, ďalší deň zase naopak prituhlo a mráz poriadne vyštípal moje červené líca a potom sa mi nostalgia zhmotnila pred očami v podobe snehovej kalamity. No a tak sa moje potulky zakaždým rozrástli o zopár nových záberov, ktoré si jedno...

'Čakanie na Godota'... Tak článok z tejto rubriky sme tu nemali už pekne dlho, všakže. Ja viem. Samej mi už začínalo byť ľúto, že nedokážem prísť s nejakou novou témou, ktorú by sme mohli spoločne prediskutovať. No ako to už vo väčšine prípadoch býva, myšlienka či nápad vás zasiahne ako blesk z jasného neba – nečakane a prudko. Doslova Vás šokuje svojím načasovaním a Vy si musíte dopriať aspoň chvíľočku predtým, ako začnete pracovať na jej ‚zhmotňovaní‘. Vaša myseľ jednoducho nestíha. No a takýmto spôsobom to prebiehalo aj tentokrát. Z číreho zúfalstva som už nevedela čo ďalej, či pokračovať v premýšľaní, modlení alebo skúsiť nabrať inšpiráciu z okolia, keď tu zrazu BUM!  Už len pri pomyslení na daný problém sa mi dvíha tlak, no predsa len neexistuje lepší spôsob na ventilovanie hnevu, ako sa z neho vypísať – minimálne u mňa to tak funguje, nuž a tak Vám prinášam článok o tom, ako ma naše slovenské vydavateľstvá opäť raz nasr....vytočili.

Ani nevieme ako a 20.Január nám už klope na dvere. Čas sa neúprosne kráti, uniká pomedzi prsty rýchlejšie ako inokedy, no a tak by už aj hádam bolo načase pokračovať v mojom ' edičnom ' pláne pre tento mesiac. A to aj napriek tomu, že som sa opäť dostala do akejsi fázy, kde preberám rolu učiteľa, a slová zo seba deriem ako z chlpatej deky - to, že o nápady núdza nie je, nemá absolútne žiadnu váhu. Týmto teda vzdávam obdiv všetkým, ktorí sú schopní vyprodukovať aj 3 články týždenne (podotýkam, že hovoríme nielen o kvantite, ale aj kvalite) bez akéhokoľvek problému. Táto verzia môjho ja si bude vyžadovať ešte veľa práce. No na druhej strane, aby som voči sebe zase nebola až taká kritická, musím povedať, že s čítaním mi to tento mesiac zatiaľ ide veľmi dobre a moja kôpka neprečítaných  kníh sa pomaly, no isto, zmenšuje. Nuž ale poznáte to, knihomoli - akonáhle sa objaví niečo nové, hneď to musia mať a to znamená iba jediné, nikdy nekončiaci sa kolobeh. Samozrejme, že ani ja n...

Práve som sa rozhodla, tak sama pre seba, že mesiac Január sa stane akýmsi 'kultovým' mesiacom - aspoň čo sa tohto blogu týka. Dôvod môjho rozhodnutia spočíva v jednoduchom vysvetlení, ktoré sa Vám pokúsim objasniť v nasledujúcich riadkoch. Január je mesiacom, kedy všetci spoločne oslavujeme Nový rok, dúfajúc, že nám tentokrát prinesie len to najlepšie. Mesiac, v ktorom ja spolu s mojim bratom, oslavujeme narodeniny, zatiaľ čo ľudia gréckokatolíckeho vierovyznania v (skoro) rovnakom čase slávia Vianoce a o čosi neskôr opätovne Nový rok. Je taktiež mesiacom, ktorý pre vysokoškolákov znamená niečo ako zväzujúce voľno (chápte to ako možno sedieť v pohodlí domova, no na oplátku musíte mať nos neustále zaborený do učebníc a rôznych poznámok dúfajúc, že Vám to pomôže a nasledujúca skúška dopadne dobre). A v neposlednom rade je taktiež mesiacom, kedy po kratšej prestávke začínajú opäť vychádzať staré, či nové seriály, na ktoré sa určite tešia aj viacerí z Vás!♥ Jednoducho a str...

PF 2017! „Nech ťa láska stále hreje, nech ti nikdy smutno nie je. V Novom roku nech ti zdravie slúži, nech máš vždy to, po čom túžiš. A s úsmevom na tvári, nech sa ti všetko vydarí.“ Ešte prv, ako sa začnem vyjadrovať k samotnej téme, chcela by som sa Vám všetkým nesmierne POĎAKOVAŤ za nádherný rok 2016!♥ Viac si už priať ani nemôžem. Nikdy by som si totižto nebola myslela, že ma blogovanie tak veľmi chytí, tobôž že vydržím tak dlho (usudzujem na základe predchádzajúcich pokusov, teda jedného pokusu) a že sa medzi Vami nájdu dokonca aj takí, ktorí by ma v tom podporovali - 33 úžasných ľudí, za ktorých som v živote naozaj neskutočne vďačná, vrátane vydavetľstva  i527.net . Ďakujem. Nechcem znieť sentimentálne, nedaj Bože preafektovane, každé jedno slovo totižto myslím úprimne a zo srdca. Komunita knižných blogerov/knihomoľov je v mojich očiach tá najlepšia komunita, akú by si človek mohol vybrať a chcem aby ste vedeli, že si naozaj vážim každého jedného z Vás. Ja som tou...