Random Talk #11

Blogovať, a či neblogovať? 

Zažili ste už niekedy ten pocit, keď ste mali neskutočnú chuť napísať nový článok na blog, dokonca aj nápady a myšlienky by boli, no vaša myseľ a ruky nie a nie spolupracovať? Napokon, aj túto vetu som skladala najmenej 5 minút, kým som dokázala vykoktať pointu. Netuším v čom je problém a fakt ma to štve. Čoskoro to bude rok, čo som s blogovaním začala a už sa na mňa hrnie prvá kríza. Nie je to tým, že by sa mi nechcelo, to som už vlastne spomenula vyššie, no jednoducho nie som spokojná s tým čo vydávam. Príde mi, akoby som namiesto napredovania naopak v kvalite klesala...A možno je to len tým, že na seba kladiem priveľké nároky. Ak s tým niekto máte podobnú skúsenosť, uvítam rady v komentároch. Tak či onak, mám dve mesiace na to, aby som sa spamätala a dala dokopy, pretože ma najbližší rok čakajú štátnice a vtedy to už bude ozajstná kríza dámy a páni. Takže dosť bolo sťažovania, nádych – výdych a pokračujeme ďalej.

Po dlhom premýšľaní som sa rozhodla, že uprednostním Random Talk pred recenziou na Sedem minút po polnoci od Patricka Nessa, aj napriek tomu, že si na túto knihu vyhradzujem už priveľa času. No vzhľadom na to, že ide o kúsok hodný perfektnej recenzie, ešte si chvíľku ukradnem. V tomto konkrétnom Random Talku sa pokúsim písať o tom, čo mi spomínaný (skoro) rok blogovania priniesol do môjho života, aj keď hlavný bod tohto článku bude spočívať v niečom inom, no a pevne verím, že sa mi to podarí vystihnúť podľa mojich predstáv.

Začnem tým, že môj počiatočný úmysel pri zakladaní tohto blogu bol úplne iný. Totižto, ja som si tento blog zakladala ako akýsi online denník. Miesto, kde si môžem zapisovať svoje myšlienky o knihách a neskôr sa k ním vrátiť, ak by som si chcela oživiť spomienky, pocity a nemusela pritom čítať celú knihu (na re-reading väčšinou nie je čas popri tej hŕbe nových kníh, ktoré stále čakajú na prečítanie). Preto bol vlastne aj dosť dlho nastavený tak, aby ho nikto okrem mňa nevidel – zjavne to nefungovalo, keďže mi sem tam nejaké to videnie pribudlo. No napokon som si povedala, že za vyskúšanie predsa nič nedám a tak sme teraz tu. A to bolo jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote.

Ak by som v skratke chcela zhrnúť všetko, čo som počas toho roku zistila, dosiahla, získala - vyzeralo by to asi následovne:

• nové skúsenosti
• pochopenie, že napísať naozaj kvalitný článok nie je až také ľahké, ako by sa mohlo zdať
• rozhľad / náhľad do inej, zaujímavejšej časti tohto sveta
• iné záujmy, zmýšľanie, ciele
• kopec nových kníh (niežeby som si ich bez blogu nezaobstarala tak či tak)
• veľa motivácie (aj keď to momentálne možno nevyzerá ružovo)
• a hlavne spoznávanie nových, úžasných ľudí :)

 Za ten (necelý) rok blogovania som  teda okrem spomínaných nových skúseností a rozhľadu, ktorý mi predtým chýbal, mala hlavne možnosť spoznať množstvo úžasných ľudí, ktorí mi v mojom živote chýbali. Dovtedy som žila v domnienke, že čítať knihy je v dnešnej dobe neprípustné a že by som moju zbierku kníh a záľubu v čítaní mala pred okolím skrývať. Možno vám to príde vtipné, a možno naopak smutné či divné, no toto mi naozaj niektorí ľudia tvrdili. „Páni, ak k Tebe jedného dňa príde na návštevu nejaký chlapec, tie knihy by si mala radšej skryť,“ ...mýlila som sa, vtipné to nie je ani náhodou. Je to skôr na zaplakanie a divím sa, že som sa dlhú dobu kvôli takým rečiam cítila hlúpo. JA, nie tá druhá osoba.
 No potom som stretla Vás, ľudí, ktorí majú pre čítanie rovnakú vášeň ako ja – dokonca ešte väčšiu. Ktorí utrácajú peniaze za knihy, nie za make up. Ktorí o nich dokážu hovoriť v jednom kuse a ktorí sa za to nehanbia. Úžasnú komunitu a pocit, že som konečne našla miesto kam s istotou patrím. Bláznov, ktorí sú ochotní pristúpiť na tak nezvyčajné výmeny, aj napriek tomu, že sa osobne nepoznajú. Tých, ktorí dokážu precestovať kilometre, aby mi odovzdali výhru osobne a okrem toho sa zastaviť aj inokedy, keď idú iba náhodou okolo.
Týmto článkom by som sa teda okrem iného chcela aj poďakovať v prvom rade dvom osobám zvlášť, jednej so šesť mesačným omeškaním, ale radšej neskôr ako nikdy, že?!

Takže začnem Charlotte z blogu Daydreaming, kde sa mi ešte v Decembri minulého roku podarilo vyhrať prvú súťaž v živote. Odvtedy som plánovala napísať článok o tomto neuveriteľnom šťastí, o tom ako ma tá výhra nesmierne potešila a že išlo naozaj a brutálnu výhru. Okrem úžasných kníh ma v balíčku čakali aj nádherné záložky, kozmetika, dekoratívna sada, dobroty na zahryznutie a to všetko doručené osobne. Doteraz si viem presne vybaviť ten pocit, keď som zistila, že som súťaž vyhrala práve ja, neskutočné. Lotty, môžem ťa uistiť, že aj keď som sa ku knihám zatiaľ nedostala, o zvyšnej časti balíčka sa to povedať nedá...a samozrejme- knihy sú prioritou tohto leta. Ešte raz jedno veľké oneskorené ĎAKUJEM.

 A moje druhé obrovské ĎAKUJEM smeruje Mony z blogu Pieseň Fantázie. Ako som už spomínala, nie každý by s takouto nezvyčajnou výmenou súhlasil, no som nesmierne vďačná, že ty medzi nich nepatríš a že si mi ku všetkému poslala ešte oveľa viac ako si mala. :) Dve úžasné knihy, na ktoré sa nesmierne (ne)teším a okrem toho, asi najkrajšie záložky, aké som kedy videla. Vážne nechcem znieť preafektovane, nedaj Bože falošne alebo ako, ale šikovnejšieho a srdečnejšieho človeka som ešte nemala šancu 'stretnúť'. Človek, ktorý svojimi slovami dokáže iného nakopnúť a povzbudiť. Jeden z tých ľudí, na ktorého blog sa vždy vraciam s úsmevom na tvári pretože viem, že to čo tam nájdem, je písané úprimne a od srdca.

No a na samotný záver by som chcela moje posledné veľké ĎAKUJEM venovať Vám! Každej osôbke osobne za to, že ste sa rozhodli tento blog navštevovať pravidelne a dať mu šancu. Za to, že si vždy nájdete čas, aby ste si prečítali ďalšie z mojich myšlienok a názorov. Nesmierne si to cením a dúfam, že to viete. :)
Pevne verím, že vďaka blogovaniu sa mi podarí stretnúť ešte ďalšiu kopu úžasných ľudí, zisťujem že na svete je ich strašne veľa, chybou bolo iba to, že som hľadala na zlých miestach, čo sa mi už podarilo napraviť. A taktiež dúfam, že sa mi v najbližšej dobe podarí prísť na dôvod, ktorý mi bráni prispievať častejšie a konečne budem mať pocit, že smerujem niekam ďalej, vyššie. Posunúť úroveň vyššie a pokračovať v tom, čo ma noazaj baví - to je snáď želaním úplne každého.
A bez ďalších zbytočných sentimentalít sa s Vami na dnes lúčim, vidíme sa už čoskoro pri sľúbenej recenzii na Sedem minút po polnoci! Zatiaľ sa majte krásne a užívajte leta plnými dúškami. Prajem Vám krásny deň. ♥