Sedem minút po polnoci (Patrick Ness / Siobhan Dowd)

Originálny názov: A Monster Calls
Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania: 2015
Väzba: Pevná s prebalom
Počet strán: 216
Hodnotenie: 5/5



Anotácia:

Dojímavý román o láske, o strate a o nádeji. 

 Conora trápia desivé sny - každú jednu noc, odkedy mamu v nemocnici sužujú liečebnými procedúrami, ktoré aj tak nezaberajú. Ale tento sen je iný. Keď sa dnes v noci Conor prebudí, v okne ho niekto čaká. Niekto starodávny. Niekto, koho neočakával. Netvor starší ako ľudstvo samo, ktorý Conorovi porozpráva tri príbehy o láske, o strate i o nádeji. Ale na oplátku chce od Conora počuť to, z čoho má najväčší strach: chce počuť pravdu.

 Patrick Ness sa v románe Sedem minút po polnoci majstrovsky zhostil námetu zosnulej spisovateľky Siobhan Dowd a napísal úchvatný a dojemný príbeh o strate, o ranách osudu a najmä o sile, ktorú si vyžaduje život po smrti najbližších.

 Táto detská kniha bola spolu s ďalšími detskými knižnými titulmi ocenená ako Najlepšia detská kniha jesene 2015.

***
Opäť jedna z kníh, ku ktorej som sa dostala iba čírou náhodou, teda aby som bola presnejšia, na základe recenzií od známych booktuberov, ktorí si ju kupovali rad radom. Nemala som ani poňatia o čo sa bude jednať a to, že je to kniha, ktorá sa radi medzi kategóriu deti a mládež, som zistila až potom, čo som ju dostala do rúk a mohla som si prelistovať jej stránky s čarovnými ilustráciami osobne. No úprimne, už pri prvom pohľade mi bolo jasné, že od samotného príbehu môžem čakať oveľa viac a nakoniec to tak aj bolo. Istým, pre niekoho možno veľmi divným, spôsobom mi kniha veľmi pripomínala Malého princa. Príbeh, ktorý je svojim spracovaním prístupný deťom, no aj nám starším, pričom obom dokáže ponúknuť veľmi veľa. Príbeh, ktorý sa nám otvára zakaždým odznova a ktorý nám pomôže pochopiť, že zlomené srdcia bolia rovnako, aj napriek tomu, že navonok to dáva najavo každý svojim vlastným spôsobom.

 Knihu som síce neprečítala na jeden hlt, aj keď za iných okolností by tomu tak naozaj bolo, no na mojom konečnom názore to vôbec nič nemení. Aj keď som už vopred vedela, akým smerom sa príbeh malého Conora bude uberať, môjmu duševnému stavu to v konečnom dôsledku vôbec nepomohlo. Neviem ako je to u vás, no v mojom prípade sú všetky knihy, ktoré sa týkajú nie veľmi príjemnej témy, ktorá je navyše spojená s takou osobnosťou ako je mama, veľmi citlivým čítaním. Síce som si chvála Bohu ničím podobným neprešla a dúfam, že ani nikdy neprejdem, do postavy sa dokážem vcítiť až priveľmi a potom to aj priveľmi bolí a smútok sa stáva hmatateľným - neexistuje veľa kníh, pri ktorých je pre mňa naozaj ťažké zadržať príval sĺz, takže ak sa napokon predsa len nejaká nájde...hovorí to samo za seba.

Vlastný život nepíšeš slovami, ale činmi. Nie je dôležité, čo si myslíš. Záleží iba na tom, ako konáš.

A takto sa dostávame ku Conorovi - 13 ročné chlapčiatko, ktoré to v živote nemá veľmi ľahké. Akoby nestačilo už len to, že jeho rodičia sú rozvedení, pričom otec si kľudne nažíva s novou rodinou za veľkou mlákou, jeho milovanú mamu postihne veľmi krutá choroba, s ktorou vytrvalo zo všetkých síl bojuje. Conor sa s tým snaží ako tak vysporiadať, no nočné mory, ktoré sa k nemu prikrádajú každý večer sedem minút po polnoci, mu veľmi nepomáhajú. Ďalšou nočnou morou, je jeho starká, ktorá aj napriek svojmu veku príliš dbá na svoj vzhľad, dom, či prácu a vzťahy so svojimi blízkymi sú pre ňu vzdialeným pojmom – aspoň takto to vníma Conor svojimi očami. A čerešničkou na torte je Harry, ktorý spolu so svojimi kumpánmi nedajú chlapcovi vydýchnuť ani v škole.
 Tento príbeh je jeden z tých (ak také vôbec existujú), kde je podľa mňa úplne zbytočné hovoriť o tom, či ste si niekoho obľúbili alebo nie. Skôr tu ide o to, či s danou postavou dokážete sympatizovať a či dokážete pochopiť dôvod jej konania. Pretože akokoľvek zlé a zvrátené sa nám môže zdať správanie jedného človeka, vždy sa za tým ukrýva niečo viac, vždy sa na to dá pozrieť z viac ako len jednej strany. Myslím že už len táto hádanka vám zaberie polovicu času stráveného pri knihe, pochopiť prečo. Nie je práve toto tým najťažším, s čím sa musíme v našom živote stretnúť? A nie je práve táto otázka najčastejšie kladenou? Prečo? Zábavné je, že odpovede na všetky otázky sa vždy ukrývajú v nás samotných. Tak ako v Conorovi,  aj on už odpoveď na svoju otázku dávno pozná..

 Veľmi sa mi páči spracovanie celej knihy a myslím si, že aj samotná Siobhan by bola s týmto konečným výsledkom veľmi spokojná. Príbeh doplnený nádhernými ilustráciami, ktoré na celkovom dojme iba pridávajú. Ich úlohou je navodiť v človeku pocit strachu, očakávať niečo hrozné, no tak ako plynie príbeh, plynú aj naše myšlienky a pochopenie, že nie všetko čo vyzerá zle musí byť rovnaké aj vo svojej podstate. Na tomto je vlastne postavený celý príbeh: Niečo čo sa prv javí ako zlo, v sebe napokon môže ukrývať dobro a naopak.

Pretože ľudia sú zložité tvory. Ako môže byť kráľovná dobrá a zároveň zlá čarodejnica? Ako môže byť princ vrah aj záchranca? Ako môže byť apatiekár zloprajný, ale aj správne zmýšľajúci? Ako môže človek zle zmýšľať, ale zároveň byť dobrosrdečný? Ako môžu byť neviditeľní ľudia osamelejší po tom, čo prinútia ostatných, aby ich videli?

 Páči sa mi aj to, akým zaujímavo - zvláštnym spôsobom je vykresľovaná chlapcova psychika, akým spôsobom poňali jeho vyrovnávanie sa s tým, čo sa neodvratne blížilo a on to v hĺbke srdca vedel. To ako vykreslili jeho vedomie - v podobe obrovského monštra, ktoré sa k nemu každú noc vrátilo, aby mu vyrozprávalo jeden z troch príbehov. A po ten štvrtý si ešte len prišlo. Možno to celé chápem zle a žiadnu skrytú správu za týmto celým netreba hľadať, no ako už býva zvykom, rozprávky isté ponaučenia a rady do života spolu so sebou prinášajú. To akým spôsobom to pochopíte vy, ale už nechám na Vás. ;)

Jedna sa o naozaj výnimočnú knihu, ktorá rozoberá naozaj dôležité oblasti života. Veci, ktorým by človek mal venovať aspoň chvíľku zo svojho času a zamyslieť sa nad tým. Pretože sa možno jedna o knihu určenú pre deti, ale jej posolstvo so sebou nesie oveľa viac. Takže podľa mňa si titul Najlepšia detská kniha (nielen pre deti) zasluhuje právom.

V každom príbehu nie je kladná postava. A nie vždy je v ňom záporná. Väčšina ľudí sa nachádza kdesi uprostred.

No a na záver? Aj keď som Vám touto recenziou možno neprezradila veľa, pevne verím, že som Vás aspoň presvedčila o tom, že stojí za to prečítať si ju. Pretože napokon nejde o to, ako to chápem ja, ale o to, ako to chápete Vy a čo to dá Vám. Prajem Vám krásny zvyšok dňa, vidíme sa pri ďalšom článku. Bye♥

Komentáre

  1. Táto kniha vyzerá úžasne, od autora som čítala len My ostatní tu len tak žijeme, ale to je že vraj o niečom úplne inom. Zamilovala som si autorove písanie, takže sa neviem dočkať kedy si ju konečne prečítam, lebo aj v recenzii si ju opísala skvelo.

    BOOKLOVERS

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. V mojom prípade je to tak, že som od Nessa zatiaľ čítala iba Sedem minút.., ale v najbližšej dobe sa to chystám zmeniť práve spomínanou knihou My ostatní tu len tak žijeme. :) A počula som úplne rovnaké názory, takže som veľmi zvedavá.
      Ďakujem veľmi pekne za komentár, pevne verím, že sa Ti bude páčiť. :)

      Odstrániť
  2. Kebyže knihu ešte nemám prečítanú, tak by si ma na ňu na 1000% nalákala ^.^ Krásne napísané a všetko si úžasne vystihla. Najviac sa mi páčil odsek, kde si rozoberala správanie ľudí a že všetko má viacero uhlov a hlavne tieto posledné vety, citujem: ...Prečo? Zábavné je, že odpovede na všetky otázky sa vždy ukrývajú v nás samotných. Tak ako v Conorovi, aj on už odpoveď na svoju otázku dávno pozná....DOKONALÉ ^.^ Vlastne si tým vystihla jednu z myšlienok...to ja teda nedám, recenzia asi momentálne nebude. Preto si dávam re-reading, pretože som stále akási zmätená a musím si ujasniť niektoré fakty. Hlavne však musím čítať aj to, čo som predtým prehliadla :)) Čo ti k tomu ešte tak napísať...hmmm...asi už nič, len to, že táto recenzia je na jednotku s hviezdičkou a to myslím s najväčšou úprimnosťou ;))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi krásne za tak pozitívny komentár.♥ Obávala som sa, že táto recenzia bude skôr budiť dojem akejsi úvahy o živote a nie mojich pocitov ohľadom knihy samotnej, no pozerám, že moje obavy boli nakoniec neopodstatnené. :) Veľmi ma to teší, pretože na tejto recenzii mi naozaj záležalo a chcelo som ju napísať najlepšie ako len viem, aj napriek mojej prokrastinácii.
      Pevne verím, že ten re-reading Ti pomôže objasniť všetko nezodpovedané a na recenziu sa už teraz veľmi teším. ;) A ešte raz ďakujem.

      Odstrániť
  3. Knihu som pred pár dňami dočítala a súhlasím so všetkým, o čom píšeš v recenzii. Zo začiatku na mňa táto kniha pôsobila zvláštne, nevedela som, čo si o nej myslieť, ale ku koncu som si ju absolútne zamilovala. Mám rada metafory, takže ma autorovo spracovanie knihy naozaj dostalo. Nehovoriac o tých kresbách, ktoré sú tiež nádherné. Už dlho som nenarazila na knihu, ktorá by bola po vizuálnej stránke tak pekne spracovaná. :) Skvelá recenzia. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. A práve tie metafory robia tú knihu tak krásne jedinečnou. :) Pretože síce ide o príbeh určený deťom, no to neznamená, že čitateľovi bude všetko dané na zlatom podnose. Núti nimi čitateľa zamýšľať sa nad tým všetkým.
      Čo sa vizuálneho spracovania týka, Slovart si naozaj zaslúži poklonu. Je spracovaná prekrásne, to súhlasím.
      Ďakujem za milý komentár a prajem pekný zvyšok dňa. :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Vopred veľmi pekne ďakujem za každý jeden komentár. :)