Kam ma nohy ponesú #3
♥TANAP♥
Ani som len nedúfala, že ďalší článok z tejto rubriky pribudne už takto skoro a navyše, že sa konečne bude jednať o tému, ktorá bola mojím pôvodným zámerom a dôvodom pre jej založenie. Že pôjde o skutočné potulky svetom, teda skôr Slovenskom. Ani si nedokážete predstaviť, ako veľmi ma to teší, pretože toľká podpora a uznanie a nadšenie a všetky kladné emócie, ktoré na tomto svete existujú a ktoré od Vás dostávam - aj napriek tomu, že som doteraz pridala iba zopár obyčajných fotiek z lesa vzdialeného pár krokov, alebo zo skalky pod mojim balkónom – si konečne zaslúžia poďakovanie aj z mojej strany. Nesmierne si to vážim a dúfam, že to všetci viete. A keď už som pri tom ďakovaní, ľudia, obrovské ĎAKUJEM - z celého srdca, za to dvojciferné číselko, ktoré mi svieti v bočnom panely pri slove ‚Sledovatelia‘ – a teraz asi budem trošku sentimentálna, ale viete, že znamenáte oveľa viac ako len číslo. Založiť si blog, bolo tým najlepším rozhodnutím, aké som v mojom živote urobila a tento článok je takým malým poďakovaním. Dúfam, že sa Vám bude páčiť a bez ďalších zbytočných rečí prejdeme na samotný výlet do Vysokých Tatier.
„I can spend hours watching and listening to Mother Nature. She is a dear friend.“
(Anthony Douglas Williams)
Prvotným cieľom tohto nášho rodinného výletu bolo Štrbské pleso - myslím, že je to snáď najobľúbenejšie a najnavštevovanejšie miesto vo Vysokých Tatrách, nepoznám človeka, ktorý by tam nemal fotku. Aj napriek tomu, že je tam naozaj prekrásne, bolo mi ľúto nevyužiť tak krásneho počasia na niečo náročnejšie, jednoducho som chcela viac. Nesedela som predsa hodinu a pol v aute, aby som ďalšie hodiny presedela pri plese, ku ktorému stačilo spraviť iba pár krokov miernym kopčekom, že? Aj keď priznávam, tie loďky ma vážne lákali - nabudúce.
A tak sme stretli človeka, ktorý nám odporučil túru k Vodopádu Skok v Mlynickej doline - a moje srdce zaplesalo. Nič ma už nemohlo odradiť.
„When the moonlight and the waterfall come together, all other things fade from the scene.“
(Mehmet Murat Ildan)
Vodopád Skok je asi 30 m vysoký vodopád v Mlynickej doline.
Jeden z najkrajších tatranských vodopádov, ktorého krása vynikne pri zvýšených prietokoch. Vodopád padá zo skalného prahu vo výške 1 789 m n. m. Výstup okolo vodopádu je zaistený reťazami a vedie po klzkých žulových platniach. - Wikipedia
Aj napriek tomu, že som nestála až na jeho samom vrchu, pohľad naň bol naozaj dych berúci! Tá nespútaná príroda navôkol, voda, ktorá si razila cestu kameňmi ďalej nadol, číra a chladná. Matka príroda v svojej plnej krásne a sile. Doteraz sa mi nechce veriť, že to miesto naozaj existuje. Čím sme si to zaslúžili?
Moje oči behali z jedného miesta na druhé a snažili sa zachovať si v pamäti každý kúsok tohto čarovného miesta, každý jeden detail, každú jednu skalu, každú rastlinku, ktorá tam kvitla. Tú nádheru snáď ani nie je možné zachytiť voľným okom v HD kvalite, takže objektívom fotoaparátu (v mojom prípade ako inak mobilu), je to podľa môjho názoru úplne nemožné. Nadpozemská krása.
***
„Flowers always make people better, happier and more helpful; they are sunshine, food and medicine to the mind.“
(Luther Burbank)
Pri pohľade na tatranskú flóru sa mi vybavili spomienky na hodiny biológie, kde sme preberali všetky tie veci okolo ich stavby a do akej ríše sa radia, ich latinské názvy a to, ako som umierala nudou a silou vôle sa snažila toto všetko natlačiť do hlavy s vedomím, že po najbližšej písomke nebudem mať ani páru o tom, čo som sa učila. Mala som pravdu, pretože pri pohľade na tieto nádherné kvety je to to posledné, nad čím by som sa zamýšľala. Nechápte ma zle, klobúk dole pred mojou učiteľkou biológie a pred každým človekom, ktorý tieto veci ovláda. Ak by sa pri mne v tom čase nachádzala osoba, ktorá by mi to s rovnakou vášňou bola ochotná odprezentovať, počúvala by som ju do bezvedomia, pretože príroda si to jednoznačne zaslúži. Veď posúďte samy...
***
„We are now in the mountains and they are in us, kindling enthusiasm, making every nerve quiver, filling every pore and cell of us.“
(John Muir)
Ako som už vyššie spomínala, nie len vodopád, ale aj okolitá scenéria bola úchvatná. Po celý ten čas som mala nutkanie rozbehnúť sa, ísť ďalej s pocitom že smiem,veď ma napokon nič nedrží. Ten pocit že mám všetko na dosah ruky a stačí sa iba načiahnuť a dotknúť, lebo ak tak neurobím, stane sa to iba vidinou, ktorá mi zmizne po jedinom žmurknutí - rozplynie sa ako sen a ja sa prebudím. Chcela som sa presvedčiť, že je to ozaj skutočné. Napokon, keby nebolo tej svalovice, neverila by som, že som tam naozaj bola.
***
“Climb the mountains and get their good tidings. Nature's peace will flow into you as sunshine flows into trees. The winds will blow their own freshness into you, and the storms their energy, while cares will drop away from you like the leaves of Autumn.”
Nechcela som v tomto článku pôsobiť negatívne a rozhodne ho tak nechcem zakončiť, no toto mi jednoducho bilo do očí a nedalo mi, aby som to nespomenula. Ak ste teda ešte neboli v Tatrách, rozhodne by ste to mali napraviť a ak sa Vám pošťastí vystihnúť práve takýto krásny deň, budete mať možnosť vidieť toľko vecí. Dokonca sa nám podarilo vidieť aj kamzíkov (bohužiaľ, na toto by z takej diaľky nestačil ani dobrý fotoaparát). Ľudia boli doslova všade - horolezci na skalách, paraglajdisti na oblohe, ďalší ľudia na samotných štítoch hôr, vzdušný balón sem, vetroň tam...superman. Utorok (09.08.2016) bol dňom stvoreným na turistiku a iné šialenstvá, ktoré človeku pripomenú jeho podstatu a to, odkiaľ pochádza.
Viete čo je naozaj smutné? Že počas celej túry sme narazili iba na jednu jedinú skupinku Slovákov - inak to bol cudzinec na cudzincovi (Česi, Maďari, Poliaci, Francúzi, Angličania..). Ako je možné, že sme dospeli k bodu, kedy radšej ospevujeme a vyzdvihujeme okolité štáty a ten svoj sme už dávno zahodili 'do koša', keď máme takýto poklad priamo pod nosom? Keď aj samotný cudzinec dokáže oceniť túto krásu a každoročne sa vracia späť, aby ju mohol vidieť znova. Neodsudzujem, samozrejme že treba objavovať svet, každý jej kúsok má čo ponúknuť, ja sama to mám v pláne...len som si spomenula na všetkých tých frfľošov, ktorí jednoducho 'nevidia pre oči'. Ktorí vidia iba to zlé bez toho, aby sa čo i len posažili zmeniť to. Dúfam, že viete čo mám na mysli.
Do Tatier sa určite vrátim - musím, chcem, potrebujem, tých nebudem mať nikdy dosť a vždy tam bude čo objavovať. Môj druhý domov.
Bye♥
Milujem Slovensko a Tatry vo mne vyvolávajú takú slovenskú hrdosť k rodnej hrude. Je síce pravda že oproti Alpám sú to iba dieťatká v plienočkách, ale sú naše. Najviac čo mi vadí je, že Tatry sú plné nenásytných developerov, rezortov, a iných pre mňa negatívnych ľudí. Noc tam stojí niekedy viac ako týždeň pri mori, to je fakt. Ale i cez to tam chodievame pravidelne každým rokom a nadychychujeme sa nášho sviežeho vzduchu. Vždy ma pichne pri srdci keď sa zadívam na vysoké štíty a uvedomujem si svoju maličkosť a pokoru. Nádherné fotografie z nádherného miesta. Už sa teším na jeseň :-D
OdpovedaťOdstrániťČo sa tých developérov týka, zatiaľ s tým nemám osobné skúsenosti, keďže toto bol iba jednodňový výlet a predtým čo som bola v Tatrách, prespala som u kamarátky.:) No už len z cien obedov mi je jasné, ako to tam funguje.
OdstrániťNo a ohľadom Álp, nemala som ešte možnosť navštíviť ich a ani si to neviem predstaviť v tom zmysle, že už Tatry samotné sa mi zdajú ako majestátne, obrovské hory, oproti ktorým sa cítim ako zrnko piesku, netuším, ako by som sa asi tak cítila pri Alpách.:D
Ďakujem krásne za komentár a vopred Vám prajem krásny, ničím a nikým nerušený, pobyt v Tatrách.:)
Práve mi padla sánka :O Som šokovaná, úplne v tranze, pretože tento článok je DOKONALÝ, jeden z NAJLEPŠÍCH a fotky sú PREKRÁSNE❤...a to myslím úprimne s tou najväčšou úprimnosťou, naozaj :) Som z toho úplne mimo a rozplývam sa nad každou fotkou...a všetky vyzerajú ako pohľadnice, také sú nádherné, že by si ich mohla normálne predávať, mali by veľký úspech♥ Joj, musíš mi prezradiť akým mobilom to fotíš, pretože ten môj 16,2Mpix fotoaparát sa mu ani zďaleka nevyrovná...to mi bude úplne stačiť mobil a nebudem musieť míňať 400€ na lepší foťák :D
OdpovedaťOdstrániťJa to stále vravím, máš obrovský talent a z každej fotky som úplne paf (inak si ich pozerám už asi 15 minút v kuse, no už bolo načase aj niečo k nim napísať :D). A ako krásne si to všetko napísala^.^ Tú eufóriu poznám, hlavne, keď je jar a celá príroda je zasypaná kvetmi a všade tá omamujúca vôňa, joj, ako ja tú prírodu milujem! Do Tatier sme chceli ísť so sestrou minulý mesiac, no nevyšlo nám to...rozmýšľame nad týmto mesiacom, no uvidíme, ale veľmi si prajem tam ísť...veď to Slovensko je krásne a úplne ťa chápem. Nevážime si ho, a pritom máme všetko pod nosom. Všetci chcú len more a ty čo ho majú, chcú zas kopce :D Každý túži potom, čo nemá :)
Fú, ja idem ešte obdivovať tieto úchvatné, nádherné a okúzľujúce fotky a snívať o tom, že túto krásu uvidím naživo :)) Tento článok je jednoducho úžasný♥♥♥
Jeeej Mony, ďakujem Ti za takýto prenádherný komentár!♥♥♥ Nevieš si ani len predstaviť, ako veľmi ma to teší a hreje pri srdci, keďže ako som už asi 100x spomínala, veľmi som sa na tento článok tešila a snažila sa naň vynaložiť naozaj maximum úsilia, keďže išlo prvý krát konečne o konkrétne miesto a navyše, že to nebolo len tak hocijaké miesto, ale naše prekrásne Tatry. Týmto komentárom sa mi naozaj uľavilo, že sa mi podarilo docieliť to čo som chcela. Normálne to dáva zabrať mojim mozgovým závitom, aby som ti odpovedala tak krásne ako ty mne a svoju vďaku vyjadrila dostatočne.:D:) Ďakujem ešte raz za všetky tie krásne slová.♥
OdstrániťMôj predrahý mobil je Sony Xperia Z1 Compact ak by si mala záujem, je ozaj úžasný, až na občasné problémy so zaostrovaním, vážne sa nemôžem sťažovať - ide predsa o mobil a nie nejakú zrkadlovku.:D Takže...možno venujem jeden článok aj jemu.:D
Príroda je zázrak, niečo, čo si my ľudia v mnohých ohľadoch ani nezaslúžime a v mnohých prípadoch to nedokážeme ani patrične odmeniť. Tatry sú naozaj prekrásne, pevne verím, že Vám to so sestrou tento mesiac vyjde a potom sa budem kochať ja nad fotkami od Teba.;)♥
Ešte raz veľmi krásne ďakujem Mony.♥
Keď som bola mladšia (to znie akoby som mala neviem-koľko rokov :D), tak som do Tatier chodila na výlet s rodinou skoro každé leto. Naposledy sme tam však boli pred štyrmi rokmi a ja by som sa tam niekedy chcela vrátiť. Plánujeme, že sa tam znova vyberieme, ale nič nie je isté. Vďaka tvojím fotkám som mala pocit, akoby som sa tam znova ocitla a aj som si zaspomínala na krásne chvíle (s boľavými nohami), ktoré som v Tatrách zažila. Sú krásne. Ďakujem ti za ne. :) A tie citáty... ♥
OdpovedaťOdstrániťTakéto rodinky sme tam stretávali na každom roku a naozaj to bolo veľmi pekné na pohľad, vidieť, že dospelí sa snažia svojim deťom ukázať niečo, čo im technika nikdy nebude schopná poskytnúť a niečo, na čom naozaj záleží.:) Dúfam, že sa tam čoskoro znova vrátite, myslím, že je tam stále toho dosť na objavovanie.
OdstrániťJa veľmi krásne ďakujem za tento komentár.♥:) Som rada, že v Tebe moje fotky vyvolali také pocity, ozaj ma to teší.
Tatry ♥
OdpovedaťOdstrániťBola som tam doposiaľ len trikrát ale na každý jeden výlet mám nezabudnuteľnú spomienku. Je to miesto, kde končia všetky hranice problémov. Pre mňa to je zdroj pozitívnej energie a nekonečnej radosti, lebo keď sa môžem len tak pozerať na stromy, pričom mi slniečko hreje na chrbát a vedľa mňa počujem hukot vody, neviem si predstaviť dokonalejšiu chvíľu. :) Za mňa je najkrajšie miesto Popradské pleso či výstup na Hrebienok :) Mojím skrytým snom je však dostať sa na Roháče :)
Na Vodopáde Skok som ešte nebola ale súdiac podľa tvojich fotiek to je určite nezabudnuteľný zážitok :) ( spomínala som už, že si ich pozerám zakaždým tak min. trikrát? :D :D )
Veľmi preveľmi sa teším na ďalší článok, ktorý pribudne v tejto rubrike a dúfam, že to bude čoskoro, lebo leto je podľa mňa ako stvorené na všetky väčšie výstupy či výzvy :)
A gratulujem k dvojcifernému čisielku ! ♥ Len tak ďalej, zaslúžiš si to :) Krásny zvyšok dňa :)
Krásne si to napísala a neostáva mi nič iné, ako len súhlasiť.:) Ja som tam bol tohto roku druhý krát, pričom minule som navštívila práve spomínané Popradské pleso!♥:D Takže opäť môžem iba súhlasiť, zopár fotiek mam stále uložených a rada na to spomínam, je tam ozaj nádherne.:) Hrebienok si píšem na zoznam a Roháče hneď potom, ďakujem za tip.
OdstrániťĎakujem veľmi pekne za krásny komentár.:) Pevne verím, že toto leto ešte zopár výletov stihnem, stojí to za to.:)
Ďakujem ešte raz a ..nuž, krásny zvyšok neskorého večera a ešte krajší zajtrajšok.:D♥
Krásny článok a ešte krajšie fotky. :) Som prekvapená, že fotíš mobilom, lebo to vôbec nejde poznať a dokonca by som povedala, že mnohé sú lepšie ako fotky mojím, hoci obyčajným fotoaparátom.
OdpovedaťOdstrániťVeľmi pekne si svoj výlet opísala, až tak, že som mala pocit, že som tam s tebou a zažívam tie isté pocity a vidím tú magickú scenériu rovno pred sebou... Priznám sa, že kedysi ma výlety po Slovensku veľmi nebrali a nevedela som ich tak oceniť ako dnes, ale čím ďalej, tým viac som presvedčená, že naše Slovensko má toho toľko ponúknuť, stačí si len všímať. Jedného dňa by som si tiež rada spravila menší roadtrip po našej krajine, aby som ju lepšie spoznala a možno narazila aj na miesta, ktoré sú menej známe, no rovnako nádherné... :)
Ďakujem veľmi krásne.:) Áno, mala som to šťastie, že som narazila na mobil s naozaj parádnym foťákom, ktorý drží - nakoniec, práve na základe toho som si ich vyberala - a ak sa mu naozaj chce, vie fotiť veľmi pekne.:)
OdstrániťĎakujem ešte raz za krásny komentár.♥ Presne to bolo mojím cieľom a som naozaj nesmierne rada, že sa mi to podarilo dosiahnuť.
K Slovensku som sa v mladšom veku stala presne tak isto, za každú cenu preč. Až neskôr som otvorila oči a pochopila, že tu je všetko ako na dlani, stačí ísť a objavovať. Takže ak budeš mať možnosť, určite choď.:)