Predtým ako som ťa poznala (Jojo Moyes)

Originálny názov: Me Before You

Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2013

Väzba: Pevná s prebalom

Počet strán: 344

Hodnotenie: 5/5

Anotácia:

Lou Clarková vie všeličo. Vie, že jej otec si ťažko hľadá prácu, vie, koľko krokov treba prejsť od autobusovej zastávky k rodičovskému domu. Vie, že sa jej páči práca v bistre, a vie, že možno neľúbi svojho priateľa Patricka, oduševneného športovca. Zato nevie nič o klasickej hudbe, nevie, že príde o miesto, a keby tušila, čo ju čaká, asi by prišla o rozum.

 Will Traynor vie, že po dopravnej nehode stratil chuť do života. Vie, čím bol kedysi, vie, že všetko sa mu teraz zdá malé a neradostné, a veľmi presne vie, ako s tým skoncovať. Zato nevie, že Lou mu vtrhne do života ako farebná búrka. A ani jeden z nich nevie, že jeden druhého navzájom navždy zmenia.

***

Na napísanie tejto recenzie som sa chystala celý týždeň odkedy som knihu dočítala, keďže nebol veľmi čas, no a pozitívum tohto odkladania je to, že som si to aspoň nechala poriadne uležať v hlave, dala dokopy emócie a pevne verím, že z toho vznikne niečo pekné, pričom nebudem musieť veľmi premýšľať o tom, čo vlastne píšem a slová sa budú hrnúť samé. A taktiež dúfam, že Vás to presvedčím o tom, že táto kniha naozaj je niečím výnimočne krásnym, čo by si mal prečítať naozaj každý. Dokonca aj ľudia ako ja, ktorí si takéto knihy vyberú na čítanie raz ročne. 

Keď mi kamarátka prvý krát vložila do rúk túto knihu s úsmevom na tvári a pohľadom, ktorý naznačoval: „Toto si jednoducho musíš prečítať!“, nemohla som odmietnuť, aj keď sa jednalo a tento typ knihy. Okamžite som si ju začala obzerať (nejaký veľmi zlí ľudia predo mnou ju už stihli zašpiniť, no poznáte to, biele veci nikdy dlho nevydržia) a po chvíľke obkukovania som nazrela aj do vnútra. Prv sa mi zdalo, že čítanie tých malých písmenok natlačených na jednej strane, mi bude trvať celú večnosť. Poviem Vám, po dočítaní som zistila, že večnosť dokáže nabrať neskutočnú rýchlosť. Kniha sa čítala ozaj ľahko, aj keď ten prvotný pocit možno bol iný. 

Čo sa deja týka - tak ako aj pri predchádzajúcich recenziách, ani táto nebude výnimkou - nebudem mu venovať až toľko pozornosti, nakoľko ste už určite prečítali anotáciu a spoilery určite nepatria medzi to, čo sa o tejto knihe chcete dozvedieť odo mňa. Takže prejdime radšej k postavám.. alebo skôr k opisu Willa a Lou...ehm ..ono totižto, osobne si myslím, že zbytočným opisom ďalších vedľajších postáv by som to len predĺžila a zároveň Vás unudila k smrti, takže ostaneme radšej pri tejto dvojke.

Samozrejmosťou je to, že prvou osobou ktorú tu spomeniem, bude Louisa Clarková. 26 ročná žena, ktorá ešte stále žije v dome svojich rodičov, kde sa tlačí v malej kutici, aby jej sestra spolu s malým Thomasom mohli spať v tej väčšej a pohodlnejšej. Život ktorý žila, by sa mohol niekomu zdať ako nudný, no pretože to bol jej život, dokázala ho spestriť už len tým, že bola. Aj keď išlo o každodennú rutinu, pre šport zanieteného priateľa alebo tvrdohlavú a nesmierne inteligentnú sestru Treenu, ktorá jej to dávala každý deň najavo. Svojou prítomnosťou rozžiarila celé okolie.

Stačilo pár riadkov, aby som si ju obľúbila. Komu by sa nepáčila dospelá žena, ktorá sa oblieka ako 3 ročné dieťa - hravo, pestro a bez ohľadu na to, či to niekomu príde uletené alebo nie. Navyše milá, vždy usmievavá, správne strelená. No samozrejme aj tu platí pravidlo, že ak je človek príliš dlho šťastný a spokojný, život mu podkopne nohy. Lou stratí prácu v obľúbenom bistre a je nútená nájsť si niečo iné, čo bude so vzdelaním aké má, nie práve najľahšou úlohou, no nie nedosiahnuteľnou. 

 

„Keď som niekedy uňho prespal, počul som ho vrieskať, keď sa ráno zobudil, lebo vo sne stále normálne chodil a lyžoval, a na tých pár minút, keď má vypnutý obranný mechanizmus a rany sú ešte čerstvé, jednoducho neznesie pomyslenie, že to už nikdy nebude robiť.“

A tu sa dostávame k Willovi Traynorovi. 35 ročný, kedysi veľmi úspešný muž, ktorý žil životom závidenia hodným. Cestoval po celom svete, skúšal nové veci, o ženy núdzu rozhodne nemal, peniaze mu nechýbali, mohol si dovoliť čokoľvek a rozhodne sa tejto šance chopil.. až kým túto idylku nenarušila veľmi vážna nehoda a on sa stal kvadruplegikom - čo značí, že nedokázal pohybovať ako nohami, tak aj rukami a navyše bez nádeje, žeby sa to mohlo časom a rehabilitáciou zlepšiť- mužom závislým na pomoci od iných ľudí. Mužom, ktorý neustále trpel komplikáciami, ktoré boli spojené s jeho zdravotným stavom a celú situáciu iba zhoršovali. Jeho postoj k životu sa zmenil a on ho začal nenávidieť. Nedokázal zniesť predstavu, že už nikdy sa nebude môcť čo i len postaviť na nohy, nie to lyžovať alebo surfovať. Jednoducho nedokázal zabudnúť na život predtým. A potom vkráčala do jeho života Lou.

Samozrejme že vzťah medzi nimi nebol Boh vie aký. Po nehode si k nemu dokázal nájsť cestu iba jeho ošetrovateľ Nathan, ktorý to zo začiatku taktiež nemal ľahké. No ako som už vyššie spomínala Lou je iná a nenechá sa odradiť len tak. A tak začína tento krásny príbeh, kde si k sebe snažia dvaja rozdielni ľudia nájsť cestu a dokázať si, že aj keď život niekedy býva ťažký a skúša nás, vždy s tým prinesie aj niečo, čo nás posunie ďalej. Niečo, za čo sme v konečnom dôsledku vďační. 

Chcela som ho ľutovať. Naozaj som to chcela. V tých chvíľach, keď som ho videla hľadieť cez okno, som ho považovala za najsmutnejšieho človeka, akého som kedy stretla. Ako dni ubiehali a uvedomovala som si, že nejde len o to, že je uväznený na vozíku a stratil fyzickú slobodu, ale jeho život je nikdy sa nekončiacou litániou nedôstojností a zdravotných problémov, dospel som k záveru, že na jeho mieste by som takisto bola veľmi nešťastná.

Pochvala autorke za to, ako neskutočne dokázala vykresliť pocity človeka, ktorého postihne niečo takéto. Pretože takto to funguje aj v skutočnom živote. Ľudia sa idú pretrhnúť od empatie, ľútosti a ochoty spraviť čokoľvek, riadiť človeku celý jeho život, ba dokonca mu vziať aj jeho osobnú vôľu. A ak sa proti tomu tá osoba postaví, ak je už naozaj unavená životom, ktorým je teraz nútená žiť a chce sa rozhodnúť inak? Ľudia sa stanú ukrivdenými. Prečo? No lebo čo s ich citmi, ako im to môže urobiť, veď život je tak nádherný, čo to nevidí? My jednoducho nedokážeme pochopiť, aké je to sakra ťažké byť celý deň pripútaný na posteli/ vozíku, až kým vás odtiaľ niekto nevezme a nepresunie niekam inam. Nechať sa umývať, kŕmiť. Chcieť tak veľmi žiť život ako predtým a pritom vynaložiť celé úsilie už len na to, aby dokázal pohnúť aspoň prstom. Uväznený na vozíku a vo svojej mysli. 

Rozoberá sa tu dosť kontroverzná téma, kvôli ktorej sa budú ľudia vždy deliť na dva tábory - som za / proti. Osobne sa ale neviem zaradiť ani k jednému, je to naozaj ťažké. No podľa môjho názoru, ak sa istá osoba raz rozhodne tak či onak, nemáme najmenšie právo jej toto rozhodnutie odoprieť. Nemôžeme ju nútiť. Podľa môjho skromného názoru by bolo veľmi zaujímavé, keby to celé bolo písané z pohľadu Willa. Dostať sa do jeho hlavy a pochopiť čo prežíva, načo presne myslí...Ak by raz k tomu došlo, určite by som stála v rade ako prvá. Každopádne, tento príbeh je zaujímavým a dojímavým aj zo strany Lou, to bez pochyby.

 Ak ste premýšľali nad tým, žeby ste si túto knihu radi prečítali, neváhajte, som si istá, že sa Vám zapáči. Je to niečo ako Na vine sú hviezdy, len 100x lepšie (bez urážky). Ak aj napriek tomu váhate, dajte šancu aspoň filmu, na ktorý sa samozrejme chystám aj ja osobne! Bože môj, už len samotný trailer mi dal zabrať! A s make-upom sa určite neobťažujte.

No a to by bolo k tejto recenzii všetko. Dúfam, že sa vám páčila, prípadne vám pomohla definitívne sa rozhodnúť, či do kúpi investovať alebo nie. Nuž a my sa vidíme zase pri ďalšom príspevku. Bye♥