Všetky skvelé miesta ( Jennifer Niven )
Vydavateľstvo: IKAR
Edícia: YOLi
Rok vydania: 2015
Väzba: Brožovaná väzba
Počet strán: 344
Hodnotenie: 5/5
Anotácia:
Theodora Fincha trápia depresie. Každý deň premýšľa nad smrťou, no zároveň hľadá dôvody, prečo žiť.
Violet Markeyová ráta dni do maturity, aby mohla ujsť z malého mesta, kde ju prenasledujú bolestné spomienky na sestrinu tragickú smrť. Navzájom sa nepoznajú, až kým sa obaja neocitnú na rímse školskej zvonice, s pohľadom upretým na chodník šesť poschodí pod nimi. Dole sa zhlukujú študenti a škodoradostne pobádajú Fincha, aby skočil. Na výčiny problémového študenta už sú zvyknutí. Čo tam však robí Violet? Keď dvojica napokon cúvne, na druhý deň sa v školských novinách objaví článok o hrdinke Violet, čo zachránila čudáka Fincha. Nebolo to však naopak?
Finch je novou známosťou uchvátený a Violet presvedčí, aby spolu pracovali na školskom projekte – túlali sa po Indiane a spoznávali jej neobjavené zákutia, všetky skvelé miesta, o ktorých mnohí ani netušia. Práve tam si uvedomia, že môžu byť sami sebou, zbaviť sa nálepiek, ktoré im dávajú tí, čo ich vôbec nepoznajú. Skrátka môžu byť konečne šťastní. Zdanie však občas klame, najmä ak je smútok priveľký...
Túto knihu by si mal prečítať každý, bez ohľadu na to, či nejakými problémami trpí on sám, osoba jemu blízka alebo s tým nemá vôbec nič spoločné. Podľa môjho názoru sa autorke skutočne dobre podarilo opísať to, ako sa cíti osoba, ktorá trpí nejakou mentálnou poruchou..Trpí tak, že jediným východiskom, ktoré z tohto nekonečného kruhu vedie, je samovražda. Jeden z problémov, o ktorom sa konečne začína hovoriť aj nahlas.
Chcela by som tu toho napísať tak veľa, no zároveň sa bojím, že tento jedinečný príbeh mojimi slovami pokazím. A rovnako tak sa mi ani nedarí nájsť tie správne slová. Nuž, aj napriek tomu to skúsim.
Začnem tým, že celý príbeh a dej je písaný v dvoch rôznych pohľadoch. Prvým z nich je pohľad na svet očami Theodora Fincha, taktiež nazývaného Čudák. Pomerne vysoký chalan, s čiernymi vlasmi, ktoré mu padajú do nebíčkovo-modrých očí, nebol vždy taký. Túto nálepku so sebou nenosil už odjakživa. No v každom živote raz príde zlom a všetko sa jediným slovom, pohľadom, gestom môže zmeniť úplne od základov, pričom tu nie je záruka, že sa to bude uberať smerom k lepšiemu. Tak to bolo aj v jeho prípade a z normálneho chlapca sa stáva niekto, koho výčiny už nikto neberie príliš vážne. Jeho myseľ zamestnáva iba jedno: „Je dnešok vhodným dňom na smrť?“. A preto to, že už po niekoľký krát stoji na rímse školskej zvonice, tiež nie je žiadnou novinkou a jeho rovesníci ho dokonca pobádajú k tomu aby skočil. Všetko je také ako vždy, scéna sa opakuje až do dňa, kedy sa tam hore ocitne ešte niekto iný..
Violet Markeyová. Dievča, ktoré patrí k úplne inej skupine deciek ako Finch. Roztlieskavačka, pekná, obľúbená s nádejným vzťahom s jedným z najžiadanejších chalanov na škole. Všetko by bolo v poriadku a išlo tak ako má aj naďalej. Populárny blog, ktorý mala spolu so svojou sestrou by pokračoval ďalej, keby jej sestra náhle neodišla pri tragickej autonehode. Violet si dáva za vinu to, že ona nehodu prežila, zatiaľ čo jej sestra to šťastie nemala. Vášeň pre písanie už dávno pohasla, rovnako ako vášen pre život a tak sa jedného dňa spolu s Finchom ocitajú na jednej rímse tej istej zvonice. Kto zachráni život komu?
Presne tu sa príbeh začína a pokračuje vďaka projektu, na ktorý si Finch vybral práve Violet, ktorá sa zatiaľ z každej úlohy dokázala vyvliecť vďaka ‚poľahčujúcim okolnostiam‘. Ich úlohou je objavovať a zaznamenávať miesta či už sú známe alebo nie.
Finch možno má nálepku čudáka, možno je trochu svojský a možno nesadne úplne každému čitateľovi, ktorý si túto knihu vezme do rúk, no musíte uznať, že túlať sa s ním, kdekoľvek sa nachádzate, aj keby išlo len o obyčajné smetisko. je niečo úžasné, neopísateľné a spomienky vám v pamäti nikdy nevyblednú. Aj Violet to časom pochopí a práve vďaka nemu opäť začína naplno žiť. Bohužiaľ o Finchovi sa to povedať nedá. Opäť začína bojovať sám so sebou, hľadá dôvody prečo zostať aj napriek tomu že Violet stojí priamo pred ním ..
Veľa ľudí tento príbeh prirovnáva k tomu od Johna Greena - Na vine sú hviezdy. Neviem čím to bude, no tento príbeh ma nadchol o niečo viac. Aj napriek tomu, že sa tu opäť rozoberá téma smrti a čitateľ by očakával niečo, pri čom by preplakal noc i deň, autorka sem okrem iného zahrnula aj kopec iných, veselých a krásnych momentov, no rovnako aj takých, pri ktorých núti človeka zamyslieť sa nad vecami takými, aké sú. Nad ľudstvom takým, aké je. Aby ste chápali čo presne tým myslím, a na čo sa možno autorka chcela zamerať najviac je to, že ľudia o samovražde hovoriť nechcú. Ak sa niečo stane, je to len nehoda. A ľudia ktorí dovtedy o danej osobe ani nevedeli, alebo čo je ešte horšie, k tomuto všetkému svojím správaním prispeli, sa nakoniec tvária ako tí najviac trpiaci.
Okey, skôr ako by som sa začala rozčuľovať nad celou touto situáciou a skazila tým celkový dojem, vám knihu vrelo odporúčam. Myslím, že pre vás určite nebude sklamaním a okrem toho získate aj nový pohľad na vec - aspoň dúfam.
Violet Markeyová ráta dni do maturity, aby mohla ujsť z malého mesta, kde ju prenasledujú bolestné spomienky na sestrinu tragickú smrť. Navzájom sa nepoznajú, až kým sa obaja neocitnú na rímse školskej zvonice, s pohľadom upretým na chodník šesť poschodí pod nimi. Dole sa zhlukujú študenti a škodoradostne pobádajú Fincha, aby skočil. Na výčiny problémového študenta už sú zvyknutí. Čo tam však robí Violet? Keď dvojica napokon cúvne, na druhý deň sa v školských novinách objaví článok o hrdinke Violet, čo zachránila čudáka Fincha. Nebolo to však naopak?
Finch je novou známosťou uchvátený a Violet presvedčí, aby spolu pracovali na školskom projekte – túlali sa po Indiane a spoznávali jej neobjavené zákutia, všetky skvelé miesta, o ktorých mnohí ani netušia. Práve tam si uvedomia, že môžu byť sami sebou, zbaviť sa nálepiek, ktoré im dávajú tí, čo ich vôbec nepoznajú. Skrátka môžu byť konečne šťastní. Zdanie však občas klame, najmä ak je smútok priveľký...
***
Počas čítania som veľa krát mala nutkanie robiť to, čo mala v obľube Decca a taktiež aj Finch..Vystrihovať si z kníh pekné slová, myšlienky, úryvky, ktoré by som si v pamäti chcela uchovať navždy. Myšlienky ktoré inšpirujú a sú tak pravdivé a pri pohľade na nich máte taký ten pokoj na duši, na srdci? A viete že všetko je tak ako má byť a že to bude v poriadku.
Túto knihu by si mal prečítať každý, bez ohľadu na to, či nejakými problémami trpí on sám, osoba jemu blízka alebo s tým nemá vôbec nič spoločné. Podľa môjho názoru sa autorke skutočne dobre podarilo opísať to, ako sa cíti osoba, ktorá trpí nejakou mentálnou poruchou..Trpí tak, že jediným východiskom, ktoré z tohto nekonečného kruhu vedie, je samovražda. Jeden z problémov, o ktorom sa konečne začína hovoriť aj nahlas.
„Tvoja nádej leží v akceptovaní života takého, aký pred tebou leží, navždy zmenený. Ak to dokážeš, pokoj, ktorý hľadáš, si ťa nájde sám.“
Chcela by som tu toho napísať tak veľa, no zároveň sa bojím, že tento jedinečný príbeh mojimi slovami pokazím. A rovnako tak sa mi ani nedarí nájsť tie správne slová. Nuž, aj napriek tomu to skúsim.
Začnem tým, že celý príbeh a dej je písaný v dvoch rôznych pohľadoch. Prvým z nich je pohľad na svet očami Theodora Fincha, taktiež nazývaného Čudák. Pomerne vysoký chalan, s čiernymi vlasmi, ktoré mu padajú do nebíčkovo-modrých očí, nebol vždy taký. Túto nálepku so sebou nenosil už odjakživa. No v každom živote raz príde zlom a všetko sa jediným slovom, pohľadom, gestom môže zmeniť úplne od základov, pričom tu nie je záruka, že sa to bude uberať smerom k lepšiemu. Tak to bolo aj v jeho prípade a z normálneho chlapca sa stáva niekto, koho výčiny už nikto neberie príliš vážne. Jeho myseľ zamestnáva iba jedno: „Je dnešok vhodným dňom na smrť?“. A preto to, že už po niekoľký krát stoji na rímse školskej zvonice, tiež nie je žiadnou novinkou a jeho rovesníci ho dokonca pobádajú k tomu aby skočil. Všetko je také ako vždy, scéna sa opakuje až do dňa, kedy sa tam hore ocitne ešte niekto iný..
Violet Markeyová. Dievča, ktoré patrí k úplne inej skupine deciek ako Finch. Roztlieskavačka, pekná, obľúbená s nádejným vzťahom s jedným z najžiadanejších chalanov na škole. Všetko by bolo v poriadku a išlo tak ako má aj naďalej. Populárny blog, ktorý mala spolu so svojou sestrou by pokračoval ďalej, keby jej sestra náhle neodišla pri tragickej autonehode. Violet si dáva za vinu to, že ona nehodu prežila, zatiaľ čo jej sestra to šťastie nemala. Vášeň pre písanie už dávno pohasla, rovnako ako vášen pre život a tak sa jedného dňa spolu s Finchom ocitajú na jednej rímse tej istej zvonice. Kto zachráni život komu?
Presne tu sa príbeh začína a pokračuje vďaka projektu, na ktorý si Finch vybral práve Violet, ktorá sa zatiaľ z každej úlohy dokázala vyvliecť vďaka ‚poľahčujúcim okolnostiam‘. Ich úlohou je objavovať a zaznamenávať miesta či už sú známe alebo nie.Finch možno má nálepku čudáka, možno je trochu svojský a možno nesadne úplne každému čitateľovi, ktorý si túto knihu vezme do rúk, no musíte uznať, že túlať sa s ním, kdekoľvek sa nachádzate, aj keby išlo len o obyčajné smetisko. je niečo úžasné, neopísateľné a spomienky vám v pamäti nikdy nevyblednú. Aj Violet to časom pochopí a práve vďaka nemu opäť začína naplno žiť. Bohužiaľ o Finchovi sa to povedať nedá. Opäť začína bojovať sám so sebou, hľadá dôvody prečo zostať aj napriek tomu že Violet stojí priamo pred ním ..
„Nech tvoje oko smeruje k Slnku, k vetru tvoja duša...si všetky farby v jednom, v plnom jase.“
Veľa ľudí tento príbeh prirovnáva k tomu od Johna Greena - Na vine sú hviezdy. Neviem čím to bude, no tento príbeh ma nadchol o niečo viac. Aj napriek tomu, že sa tu opäť rozoberá téma smrti a čitateľ by očakával niečo, pri čom by preplakal noc i deň, autorka sem okrem iného zahrnula aj kopec iných, veselých a krásnych momentov, no rovnako aj takých, pri ktorých núti človeka zamyslieť sa nad vecami takými, aké sú. Nad ľudstvom takým, aké je. Aby ste chápali čo presne tým myslím, a na čo sa možno autorka chcela zamerať najviac je to, že ľudia o samovražde hovoriť nechcú. Ak sa niečo stane, je to len nehoda. A ľudia ktorí dovtedy o danej osobe ani nevedeli, alebo čo je ešte horšie, k tomuto všetkému svojím správaním prispeli, sa nakoniec tvária ako tí najviac trpiaci.
Okey, skôr ako by som sa začala rozčuľovať nad celou touto situáciou a skazila tým celkový dojem, vám knihu vrelo odporúčam. Myslím, že pre vás určite nebude sklamaním a okrem toho získate aj nový pohľad na vec - aspoň dúfam.
Bye♥
Komentáre
Zverejnenie komentára
Vopred veľmi pekne ďakujem za každý jeden komentár. :)