Kam ma nohy ponesú #16



Severské znovuzrodenie

Osobne sa neradím medzi ľudí, ktorí veria na čosi, čo sa zvykne označovať aj ako 'ten pravý čas'. Moja myseľ to skôr považuje za niečo, čo sa podobá márnej snahe odložiť si svoje povinnosti na neskôr spolu s odôvodnením, že práve teraz na to jednoducho nie je vhodná chvíľa dúfajúc, že keď napokon príde, daná osoba na to bude pripravená.  Inými slovami - pojednávame tu o istom druhu výhovorky. Týmto však nechcem nikoho obviňovať, tobôž ukazovať prstom, keďže ja sama som majstrom vo vykrúcaní sa.😀 No ak toto nie je znamenie, že na tom celom predsa len bude čosi pravdy, potom ma už zrejme nepresvedčí nič...Ako to?
Pozrime sa teda spoločne na momentálnu situáciu. Väčšina z Vás sedí zavretá doma už niečo vyše 2 týždňov. Pokiaľ bývate v rodinnom dome, na dedine, celý tento chaos s najväčšou pravdepodobnosťou ide pomimo Vás. No čo ak bývate v byte? Ten máte povolené opustiť iba na krátku chvíľku a aj to iba na vybavenie nevyhnutného, samozrejme s rúškom na tvári. Inými slovami, sloboda v nedohľadne. Som síce introvert, samota mi neprekáža a vo svojej izbe dokážem stráviť kľudne aj celý deň, no v takomto prípade by som strácala zdravý rozum už aj ja sama. Obzvlášť, keď vonku začína byť tak krásne. Nuže, ak toto nie je ideálna chvíľa na vydanie nových potuliek, ktoré by mohli potešiť 💖 aspoň niektorých z Vás a na chvíľku tak ponúknuť útek z reality, spomedzi tých 4 stiesňujúcich stien, tak potom už namojveru neviem. A to som tento článok naozaj neodkladala zámerne. Nebyť Mony, tak by som naň s najväčšou pravdepodobnosťou dokonca zabudla, čo je celkom smutné. Veľké ďakujem preto patrí hlavne tejto osôbke.😉 No teraz už k veci.

Nyhawn, Kodaň /Dánsko/

„The life you have led doesn’t need to be the only life you have.“ /Anna Quindlen/ 
Predchádzajúci rok by sa tiež dal označiť aj za jednú veľkú horskú dráhu plnú emócií a zmien. Tá najzásadnejšia sa však udiala až koncom decembra, keď som to už viac jednoducho nezniesla a rozhodla sa pre razantné riešenie a teda výpoveď. Na tento krok v mojom živote som doposiaľ najviac hrdá a to z jedného veľmi jednoduchého dôvodu. Prvýkrát v živote som sa totiž postavila sama za seba, nedala som sa. Urobila ráznu čiaru a povedala NIE manipulácii a psychickému vydieraniu a mojej duši sa tak po mesiacoch trápenia konečne uľavilo. Prečo Vám o tom píšem? Istotne nie preto, že očakávam ľútosť či pochopenie (a možno aj kritiku?), koniec koncov, vinu na tom všetkom aj tak napokon nesú vždy obe strany, nie len jedna. No toto je debata na inokedy. Spomínam to preto, že ak by nebolo tohto môjho rozhodnutia, žiaden výlet by sa nekonal a Vy by ste teraz nečítali tieto riadky. Pôvodne som totiž nedostala povolenie opustiť miesto môjho vtedajšieho pôsobenia ani na 3 trápne dni. Nuž..tak som ho teda s mojim dovolením opustila navždy. 😅 A takto sa, dámy a páni, začína ďalšie z mojich dobrodružstiev uprostred toho najväčšieho, zvaného život.



***

„Travelling - it leaves you speechless, then turns you into a storyteller.“ (Ibn Battuta) 
Tento výlet do severských krajín bol o čosi menej stresujúci ako výlet, na ktorý som sa vybrala ešte skôr toho istého roku, vzhľadom na to, že ho celý organizoval kamarát spoločne s jeho priateľkou a teda väčšia časť zodpovednosti pripadla práve na ich plecia, za čo im naozaj nesmierne ďakujem.😊 Okrem toho nás tentokrát išlo podstatne viac ako naposledy, keď sme sa naprieč svetom vydali iba vo dvojici, ako dve neohrozené mladé dámy. A tak som teda nemala na práci nič iné, ako najsamprv balenie a neskôr aj samotné objavovanie nového, ešte neprebádaného, kúsku sveta.
Myslím, že niektorým ani nemusím hovoriť, ako veľmi milujem lietanie a že práve táto časť celého výletu bola tou najlepšou. Zmeškala som síce krásny pohľad na východ Slnka nad oblakmi vďaka chlapíkovi, ktorý obsadil miesto pri okne, pričom sa okrem iného rozhodol aj pre ľahký odpočinok s hlavou kinkajúcou v pravidelnom rytme, ako pri nejakom ťažkom heavy metalovom koncerte skupiny Megadeth, ale toto mierne sklamanie ma prešlo, akonáhle sme pristáli a krajina sa predo mnou zrazu rozprestierala v plnej kráse a hlavne bez toho, aby mi niekto zacláňal vo výhľade. Síce sa už nejednalo o pohľad z vtáčej perspektívy, no tam, kde sa ubralo jednému zmyslu, pridalo sa zase druhému. Akonáhle mi do nosa udrel čerstvý morský ....vetrisko, nie vánok, vetrisko, vedela som, že sme dorazili správne, keďže rovnako ako u nás, ani na severe pani zima nezavítala v plnej paráde. Avšak chlad s jeho verným spoločníkom dažďom na seba nenechali dlho čakať. No i navzdory takémuto počasiu, či skorému stmievaniu sa nám toho podarilo prebádať pomerne dosť v krátkom čase.


***



***

Turning Torso - Malmo /Švédsko/
„With age, comes wisdom. With travel, comes understanding.“ /Sandra Lake/
Človek si všimne hneď niekoľko zásadných rozdielov medzi Dánskom/ Švédskom a Slovenskom už pár minút potom, čo vkročí na ich pôdu. Fakt, že je všetko podstatne drahšie zrejme ani nemusím spomínať, aj nám to bolo nad Slnko jasnejšie ešte pred samotným príchodom. No i napriek tomu sme ostali šokovaní, keď si od nás automat na lístky na metro vypýtal za 7 ľudí sumu v hodnote 400€, ktorú sme stihli zaplatiť skôr, ako to kompetentní v našej skupine stihli prerátať. A tak sme si riadne zavarili už necelých 10 minút po príchode😂. Avšak všetko napokon dobre dopadlo, daný problém sa vyriešil a nám sa podarilo dostať naše peniaze späť rovno v dánskej korune spolu s tým najvýhodnejším kurzom, takže sme zabili hneď dve muchy jednou ranou, i keď spočiatku nám naozaj nebolo všetko jedno. Na základe tejto skúsenosti sme tiež všetci veľmi rýchlo usúdili, že hodina cesty pešky do centra isto nikoho z nás nezabije a po zvyšok nášho pobytu v Dánsku, i Švédsku, sme sa pomocou našich dolných končatín napokon presúvali všade. Na konci každého dňa nám išli odpadnúť, prejsť 20 kilometrov denne nie je žiadna sranda.😀 Niektorí z Vás teraz možno nesúhlasne krútia hlavami, možností na prepravu totiž bolo neúrekom. Mohli sme si napríklad požičať bicykle, tých tam bolo viac než dosť.  Ak mám byť úprimná, v živote som ich nevidela toľko pokope. Je síce pravda, že Holandsko som zatiaľ nemala možnosť navštíviť osobne, no na fakte to nič nemení. Stovky, možno tisícky bicyklov na každom kroku. Avšak, opäť to bola otázka financií a teda napokon sme ostali pri pešobuse.
Ďalším šokujúcim zistením pre mňa bolo, keď som si uvedomila, že severania zrejme nevedia, čo je zima, resp. žiadne počasie pre nich nie je dosť chladné, či mizerné. Zatiaľ čo my sme sa triasli ako osiky, zababušení v hrubých vetrovkách, s čiapkami na hlavách a šálami omotanými okolo krkov, okolo seba sme míňali ľudí v šortkách, krátkych tričkách či dokonca DIEŤA, ktoré si po školskom areály pobehovalo BOSÉ. Na ten výjav nezabudnem dokonca života. Chápem, že sú zrejme na takéto podmienky zvyknutí, no do extrémov predsa zachádzať nemusíme, či áno? 😁

Malmo castle - Malmo /Švédsko/

The Knotted Gun - Malmo /Švédsko/
Nie som žiaden veľký cestovateľ, ktorý už pochodil a videl riadny kus sveta, práve naopak. Som na samom začiatku objavovania. Túto našu planétu a jej krásy ešte len začínam spoznávať osobne prostredníctvom vlastných zmyslov. Avšak na základe mojich doterajších skúseností môžem s istotou povedať, že Dánsko spoločne so Švédskom, boli zatiaľ prvými krajinami, kde som si takéto rozdiely všímala bez toho, aby som sa musela vyslovene namáhať, či zameriavať svoju pozornosť na niečo konkrétne. Jednoducho to bilo do očí. Ten rozdielny spôsob života, vytrvalosť a odolnosť ľudí voči vrtochom počasia. Nezlomná vôľa vytiahnuť bicykel aj v tom najväčšom lejaku a aj napriek zjavnému nepohodliu sa dopraviť tam, kam bolo treba.
Úprimne verím, že našej krajine pôjdu príkladom a že aj my čoskoro začneme žiť spôsobom, ktorý je viac šetrnejší k našej matičke Zemi.😊

P.S.: Nekupujte si pendrekovú čokoládu, je odporná. 😅



Komentáre

  1. Prekrásny článok a najmä fotky :)! Severské krajiny sú rozhodne niečo, čo za preskúmanie stojí a dúfam, že sa mi raz podarí všetky precestovať a poobjavovať ich zákutia. Z miest, ktoré si zobrazila ide neskutočná atmosféra a musel to byť skvelý zážitok. Vďaka ti, že si sa o to podelila :). Inak je úžasné, že si sa rozhodla odísť z niečoho, čo ťa nenapĺňalo - teda z práce. Akonáhle je človek spokojný a robí, čo ho baví a ide si za tým, tak sa mu otvoria nové cesty a možnosti, ktoré by stratil keby z tej komfortnej zóny nevyšiel. Prajem ti veľa šťastia :)!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne Kristy.♥ O podobné skúsenosti sa delím naozaj veľmi rada. O to viac keď viem, že ľudí takéto články nielenže baví čítať, ale že ich istým spôsobom aj motivujú k tomu, aby podobné dobrodružstvá vyskúšali na vlastnej koži. . Pevne verím, že sa Ti raz toto čaro škandinávie ukáže v plnej nádhere aj samo, keď tam zavítaš ty osobne. Ak to raz situácia opäť dovolí, určite by som sa tam rada vrátila aj ja - Nórsko alebo také Fínsko pre mňa stále ostávajú záhadou.:)
      Čo sa týka rozhodnutí, ktoré počas svojho života musím urobiť nielen ja, ale každý z nás, nespočetnekrát...nuž, občas naozaj nebývajú ľahké, no ten pocit zadosťučinenia, keď sa človek napokon odhodlá a ten krok vpred predsa len spraví, stojí za to. :) Ďakujem a rovnako Ti prajem veľa šťastia pri tých Tvojich. Dávaj si na seba pozor.

      Odstrániť
  2. Parádny článok, PARÁDNY!!! 😍 Neskutočne dobre sa čítal, úprimný, milý a vtipný, tak ako všetky tvoje články...a tie fotografie sú úžasné - nádherné sýte farby a ten "čistý, zrkadlový efekt", WAU!♥
    Popravde si ani neviem predstaviť sedieť celý deň doma 😟. Síce aj ja som introvert a mne táto situácia ohľadom spoločenského života vôbec nevadí (vlastne sa u mňa ani nič nemenilo, denný rituál je ten istý), no aspoň na hodinku/dve vbehnúť do objatia prírody musí byť! Toto by ma fakt ubíjalo, ak by som nemohla ísť aspoň na prechádzku...
    Teraz si človek uvedomuje ako mu bolo dobre - sloboda cestovania, žiaden strach z návštev a strach z toho, že by si svojou návštevou mohol niekomu uškodiť, uf, už aby sa to skončilo 😩.
    Preto veľká vďaka za tvoj článok!♥ Vytiahla si nás mysľou aspoň niekde inde a to dokonca do krajiny Vikingov! ☺ Ja sa ani nečudujem, že majú severania takúto náturu a vrtochy počasia ich netrápia, keď im v žilách koluje vikingská krv 😄. Ja tu mrznem pri -10°C 😶, neviem si predstaviť, ako chladno muselo byť tam!
    Šokovala si ma tou sumou za metro, to by som asi nerozdýchala 😲. Takže pešibus bol super nápad...a popravde, takto si človek ešte väčšmi užije krajinu a len tak mu niečo neunikne 😊.
    Naozaj úžasný a nádherný článok, jeho čítanie som si užila a aspoň som na chvíľu vypla z tejto situácie, ktorá nastala vo svete...za to ti ĎAKUJEM! 😊 Maj sa krásne, nech sa darí a najmä veľa zdravia...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Monyyy!♥ ĎAKUJEM krásne, všetka ta chvála - až ma líca bolia od toľkého usmievania sa. Ďakujem. Som veľmi rada, že som Ťa týmto článkom potešila a pomohla Ti aspoň na malú chvíľku zabudnúť na to všetko, čo sa práve okolo nás deje. To znamená, že môj zámer sa mi podarilo naplniť.:)
      Presne tak, úplne sa s Tebou stotožňujem. V mojom každodennom živote sa vlastne taktiež nič nezmenilo. Stále chodím do práce, stále sa vídam s ľuďmi (akurát nie s tými, s ktorými by som sa vídať chcela :D), navyše bývam na dedine a tu život funguje tak ako predtým s výnimkou nosenia rúšok, avšak keď nikam nechodíš a bývaš na druhom konci, ani tento fakt si akosi neuvedomuješ. Pohľad na situáciu sa mení až vtedy, keď odchádzam do práce a prídem do mesta- samé obmedzenia, minimum ľudí, život akoby vymizol. Náznaky jari ako tak vídať, no stále sa to nemôže rovnať tomu pokoju a nádhere, čo máme u nás doma. Keď som sa dnes ráno nadýchla čerstvého vzduchu a načúvala tomu tichu, až som pookriala.♥ Dúfam aj ja, že tento 'režim' čoskoro pominie.
      No jasné! Vikingovia.:) Nuž áno, tých len tak hocičo nezaskočí a chlad už tobôž nie. Ak by sa náhodou niektorí z nich v tomto čase zatúlal tu dole k nám, myslím, že by považoval letnú sezónu za otvorenú.:D Exoti.
      Ver mi, že viac než len šokovaní sme boli aj my!:D Nie som si už celkom istá, o aký typ lístkov išlo, zrejme sa jednalo o tie, ktoré nám mali platiť na 48 alebo 72 hodín, no pointa sa nemení vzhľadom na fakt, že aj ten obyčajný, na cestu z letiska do centra, stál 5 eur na osobu. A preto naozaj vďaka Bohu za pešibus.:)

      Ja ešte raz ďakujem za krásny komentár Mony.♥ Opatruj sa!:)

      Odstrániť
  3. Trochu čerstvého a sviežeho vzduchu si priniesla medzi moje štyri steny, momentálne vyhriate do 30 stupňov. Nádherné fotky a super trip, ktorý ti tak trochu aj závidím. Ja som na severe bola iba v Holandsku kedysi na strednej škole, organizovaný zájazd do pridelených rodín... brrr... nedobré spomienky na ňu. Vyfasovala som asi to najhoršie čo bolo v ponuke. Úplne mi to zničilo pobyt, ktorý mohol byť krásny a obohacujúci. Ale zas, boli aj dobré stránky, poprechádzali sme sa po Amsterdame, spolužiaci ma samozrejme strhli aj Love Street, proste to chceli vidieť a ja som musela s nimi, ak som nechcela Amsterdamom blúdiť sama... plavba po kanáli, a cestou späť na Slovensko sme sa zastavili v Kolíne nad Rýnom a vyliezli hore na vežu... to všetko akoby bolo v minulom živote no pri pohľade na tvoje fotky som si trochu zaspomínala.
    inak, tiež som ochutnala ten pelendrek a fakt hummus :-D.
    A tiež som ostala v šoku, my sme pobehovali v bundách, čiapkách, rukaviciach a deti, mladí aj starí tričká, kraťasy, sandále... iný kraj no.
    Vďaka za malý výlet na sever.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veľmi sa hanbím a zároveň ospravedlňujem, že na tento komentár odpovedám až teraz, páni moji...Biť ma s palicou je málo.:D Ja sa snáď nikdy nepolepším.
      Nuže, v prvom rade JA ďakujem za tento komentár.:) Bolo mi potešením spríjemniť ti tieto neľahké chvíle (ktoré sa už ale stihli trošku polepšiť), ak by to bolo v mojich silách, podobné články by som pridávala aj každý týždeň, no s cestovaním to zrejme bude ešte nejaký ten čas trochu komplikované. Dovtedy si musíme vystačiť s tým, čo ostalo ukryté v našich mysliach ako krásne spomienky.
      Vidíš to, v Holandsku som zase nebola ja, no skúsenosti so školským výletom s pridelenými rodinami mám aj ja, no vďaka pánu Bohu dobré. Viem si však predstaviť, ako takáto nepríjemnosť dokáže človeku pokaziť náladu a tým aj celý pobyt. Som preto veľmi rada, že ti aj napriek tomu ostali milé a pekné spomienky, ku ktorým sa môžeš vracať. Ktovie, možno ti budúcnosť prinesie šancu vytvoriť si nové, ešte o čosi krajšie...
      Som rada, že nie som jediná, ktorej nechutil. :D Ako sa hovorí :„Iný kraj, iný mrav...a chute.“ A otužilí blázni. :D

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Vopred veľmi pekne ďakujem za každý jeden komentár. :)