Labyrint: Smrteľná liečba (James Dashner)

Originálny názov: The Death Cure

Séria: Labyrint

Vydavateľstvo: Ikar

Edícia: Yoli

Rok vydania: 2016

Väzba: Brožovaná väzba

Počet strán: 328
Hodnotenie: 5/5

Anotácia:

Kruh sa uzatvára! 

 Thomas z vlastných skúseností dobre vie, že CHAOS-u nemožno veriť. Predstavitelia organizácie ho však presviedčajú, že klamať už nie je potrebné. Zo skúšok zozbierali všetky potrebné údaje a teraz sa spoliehajú iba na Flekárov s obnovenou pamäťou, že im pomôžu naplniť poslanie. Flekári majú dobrovoľne absolvovať posledný test a dokončiť tak plán, ktorým je vyvinutie lieku na erupciu. CHAOS však netuší, že sa stalo niečo, čo nemohli predvídať nijaké skúšky ani premenné. Thomas si pamätá oveľa viac, než predpokladajú. A vie aj to, že CHAOS-u nemôže veriť ani slovo. S klamstvami je koniec. Lenže pravda je nebezpečnejšia, ako si Thomas vie predstaviť. Prežil Labyrint aj Zhorenisko. Prežije však aj smrteľnú liečbu?

***

Ak som niekedy mala pochybnosti o tom, či bola investícia do tejto série správna (opäť na základe ohlasov od iných knihomoľov), s kľudom na duši môžem povedať, že som urobila dobre a rozhodne sa pridávam na stranu k ľuďom, ktorí si ju radia medzi obľúbené. Až do poslednej minúty som vážne netušila, ako sa to všetko nakoniec skončí a od napätia som si išla vlasy vytrhať. Okey, preháňam, ale čo je naozaj pravdou je fakt, že som sa pri čítaní tejto záverečnej časti ani sekundu nenudila! Autor si pre nás pripravil mnoho, MNOHO, prekvapení a istým spôsobom som vďačná ľuďom, ktorí sa s nimi radi podelili ešte predtým, ako som si ich sama stihla prečítať. Tuším by to s mojim zdravotným stavom, ktorý je momentálne neskutočne ovplyvňovaný skúškovým (sľubujem, že už to nebudem spomínať :D), nedopadlo veľmi dobre. Tak som mala aspoň čas psychicky sa pripraviť....no určite nie na všetko.

 Po predchádzajúcich častiach, kedy si naši Flekári museli prejsť naozaj hroznými vecami, urobiť veľké rozhodnutia a vysporiadať sa s faktom, že nie vždy všetko ide podľa plánu a šťastie ich niekedy (pomerne často) obchádza na míle, sa konečne dostávajú do toľko ospevovanej základne všetkého, kde na nich má čakať sľúbený liek proti zákernej chorobe. No ako je nám už všetkým veľmi dobre známe, CHAOS-u sa nedá veriť za žiadnych okolností a vždy od nich treba očakávať tú nedopovedanú časť, ktorá väčšinou nasleduje po spojke ale. A vzhľadom na to, že kniha je rovnako hrubá ako jej predchodkyne - vlastne už len jej samotná existencia vypovedá o fakte, že nás čaká oveľa viac – môžeme očakávať, že ani tento krát tomu nebude inak a Thomas sa bude musieť vysporiadať s mnohými ...možno ešte horšími vecami, aké naňho čakali v sladkom Labyrinte. Samozrejme na to nebude sám a počas príbehu sa konečne zameriame na hlavne trio, tvorené Thomasom, Newtom a Minhom.

Prázdnotu v jeho mysli narušila prasklina hrúbky vlasu – dosť široká, aby sa z nej dozvedel o existencii prázdnoty.

 James opäť nesklamal. V poslednej časti si pre nás pripravil toľko napätia, strachu, ľútosti, šťastia ....starostlivo prepracoval každú jednu emóciu, ktorá sa vo vašej pamäti uchytí tak pevne, že aj keď prejdú mesiace odvtedy čo ste knihu naposledy držali v rukách, zasiahnu vás ako hurikán. Napokon sa mi možno mnoho z nich ani nepodarí spracovať ešte veľmi dlho, ak vôbec.
 Ako som už spomínala, ani náhodou sa mi nemohlo stať, že by som nad knihou iba znudene vysedávala a nútila sa do čítania s tým, že možno na ďalšej stránke sa už konečne niečo udeje. Práve naopak, jeden problém sa ešte nestihol vyriešiť a už tu bola ďalšia vec, ktorá zamestnávala moju myseľ. V napätí som listovala stránkami ako robot a hltala slovo za slovom s nádejou, že sa práve naopak naskytne chvíľka pokoja, kedy si postavy budú môcť vydýchnuť, veď predsa mali dostať sľúbenú liečbu tak čo sa to deje?!

 Okrem iného sa nám konečne naskytne možnosť nahliadnuť za múry, do končín sveta, ktoré neboli postihnuté slnečnými erupciami tak veľmi, ako nimi bolo zasiahnuté Zhorenisko – istým spôsobom. Krásne lesy, neskrotné moria, zasnežené vrchy, čistý vzduch a prekrásne mestá s budovami vysokými a odrážajúcimi slnečný svit ako diamanty na samom nebi. Aj napriek tomu, že sa kompetentní snažia zachovať svet v čo najlepšej podobe a zachrániť zatiaľ zdravých ľudí predtým, aby nakoniec aj ich zasiahla táto zákerná choroba, poskytnúť im podmienky pre život, ktoré by sa aspoň z polovice prikláňali k tomu čo bolo normálne predtým, vôbec to nejde tým smerom, ktorým by chceli, aby sa daná situácia uberala.

S bergom pristáli na čistine pred lesom, ktorý sa rozrastal po prekvapujúco zelenom horskom úbočí. Asi polovica stromov uschla, ale zvyšné vyzerali, akoby sa po rokoch zničujúcich horúčav začali spamätávať. Thomasovi bolo smutno pri pomyslení, že svet sa jedného dňa pravdepodobne celkom zotaví z následkov slnečných erupcií, ibaže bude neobývaný. 

No a čo sa našich postav týka. Dámy a páni....tuho premýšľam nad tým kde začať, aby som neprezradila to čo nemám. Budem sa snažiť najviac ako to len pôjde.
 Takže, na úvod začnem veľmi dôležitým faktom, a tým je to, že Thomasa v knihe veľmi často a veľmi radi označujú za poriadne škaredého šraca, čo mi zakaždým príde veľmi vtipné pretože ...ehm, videli ste Dylana? Videli? Ako potom môžem brať knihu seriózne, ak niekto nazýva Dylana strašne škaredým šracom ?! Je mi ľúto priatelia, ja takto ďalej nedokážem predstierať, bola to lož, knihy sú na strašne odveci .....Ospravedlňujem sa, opäť ten môj kvázi humor. Je jasné, že tu nebudem rozoberať toto, aj keď vtipné mi to naozaj prišlo. Sú tu oveľa podstatnejšie veci.
 Spomínam si, že už v predchádzajúcej recenzii som spomínala obavy ohľadom toho, že sa tu vyskytuje istá podobnosť s Game of Thrones – človek to ani nemusí sledovať aby vedel do posledného detailu, čo sa tam momentálne deje. No a po dočítaní tejto poslednej knihy som sa tým len uistila. Jednoducho tak ako nemôžete veriť CHAOS-u, nemôžete veriť ani Jamesovi. Nemáte ani len tušenia s čím môže vyrukovať nabudúce. S postavami sa rozhodne nemazná a nebojí sa akéhokoľvek rozhodnutia pričom si neuvedomuje, čo to robí s psychikou čitateľa. Mám taký dojem, že to novodobých autorov začína baviť - čím ďalej, tým viac. „Ooooch, tak ty ho máš rada?! Poďme ho trošku prizabiť, ale len tak decentne.“ V tejto knihe sa dočkáte toľkých zvratov a prekvapení, ako ešte v žiadnej inej knihe (minimálne v mojom prípade). Koniec koncov, Minho sám o sebe je veľmi zaujímavým prípadom a ak jeho spoločnosť tvorí Thomas, ktorý ma po svojom boku Newta ...dobrodružstvo zaručené.

No a čo by som dodala na záver tohto článku? Samozrejme okrem toho, že na svojich recenziách musím sakramentsky popracovať a tento blog konečne dať do poriadku - idú prázdniny, času bude dosť. Snáď už len to, že kniha prevýšila moje očakávania. Naozaj som sa veľmi bála toho, že som naraz investovala peniaze do niečoho, čo sa mi nebude ani trochu páčiť, no ostala som milo prekvapená. Aj keď som možno čakala trošku iný záver, vzhľadom na všetko to dianie na posledných stránkach, myslím že sa to skončilo obstojne, spôsobom ktorý poteší každého čitateľa a spôsobom, ktorý si zaslúžia aj samotné postavy. Ak ste premýšľali, že by ste tejto sérii chceli dať šancu, máte moju plnú podporu a pevne verím, že ak sa k tomuto predsa len raz dostanete, nebudete sklamaní. ĎAKUJEM ak ste sa dočítali až sem, veľmi si to vážim a dúfam, že sa stretneme aj pri ďalšom príspevku. Zatiaľ sa majte krásne a nezabudnite na úsmev. Bye♥