Snehy Kilimandžára ( Ernest Hemingway ) #2

Originálny názov: The Short Stories of Ernest Hemingway 

Vydavateľstvo: Tatran

Rok vydania: 1970

Väzba: Pevná s prebalom

Počet strán: 272

Hodnotenie: 4/5

Anotácia: 

Kniha obsahuje 11 krátkych príbehov, navyše novelu Starec a more a doslov, ktorý je akýmsi kľúčom k autorovej tvorbe. 

***

Je mi veľkým potešením Vám priniesť, po dvoch dlhých mesiacoch odmlky, pokračovanie recenzie knihy Snehy Kilimandžára, konkrétne jej druhej polovice, ktorá obsahuje aj spomínanú novelu Starec a more na ktorú sa veľmi teším. Keďže mám opäť menej času a priznávam sa, že akosi aj chuť k čítaniu ubudla, rozhodla som sa, že budem napredovať aspoň takýmto spôsobom. Veď je vlastne aj načase, takže sa pohodlne usaďte, vezmite si k sebe čajík a začítajte sa do ďalších recenzií príbehov z Ernestovej dielne (veľmi kreatívne som to podala).

7.) Veľrieka dvoch sŕdc I./II. (bez anotácie) 

Fox River v Seney - Michigan

Prv som si myslela, že ide opäť o príbeh vojaka, ktorý sa po dlhom čase vracia späť do svojho rodného mesta a nájde ho spálené na uhoľ do posledného domu, bez jedinej známky života. No podstata jeho návratu sa skrýva niekde inde. Spomína na to, aké Seney bývalo predtým a ako vyzerá teraz. A keďže tam nenachádza nič čo hľadá, poberie sa pozdĺž železničnej trate o niečo ďalej, až kým sa pred ním neobjaví nekonečné priestranstvo borovicových lesov prepletených s riekou, ktorá sa kľukatí pomedzi.

 „Mal pred sebou ešte toľko dní, keď bude môcť chytať v močarinách.“ 

 Hoci sa Ernest nezapodieval nejakým podrobným opisom hlavnej postavy, ktorej meno je Nick, po podrobnej štúdii, s ktorou mi pomohol kamarát Google, sa mi predsa len podarilo pochopiť tú pravú podstatu - čo bolo snáď jasné. Spojenie človeka a prírody. Nick objavuje pravý zmysel života, odpútava sa od sveta, ktorý bol tak ako teraz, aj vtedy ovládaný peniazmi, a snaží sa tomu nepodľahnúť. Šťastie teda nachádza v nekonečne krásnej prírode, ktorá je opísaná dokonalo a taktiež v rybárčení, v ktorom sa doslova vyžíva a celá druhá časť je venovaná práve opisom jeho zručností a skúsenosti, ktoré nabral rokmi a teraz naplno využíva.

8.) Hory ako biele slony (bez anotácie)

Američan spolu so svojím dievčaťom čakajú na vlak, ktorý smeruje z Barcelony do Madridu. Sedia na stanici, ktorá je križovatkou medzi Barcelonou a Madridom a možno aj križovatkou ich životov.

„Čo si povedala?“
„Povedala som, že to všetko nám mohlo patriť.“
„Môže nám patriť všetko.“
„Nie, nemôže.“
„Môže nám patriť celý svet.“
„Nie, nemôže.“

Chlapec presviedča dievča, aby podstúpilo akúsi operáciu, ktorá podľa jeho slov ani operáciou nie je a je veľmi jednoduchá. Potom by bolo všetko tak ako predtým a oni dvaja by boli šťastní a prežívali ďalšie dobrodružstvá, ktoré ich ešte čakajú. Podľa správania dievčaťa, ktoré je mĺkve a pohľad upiera do zeme je jasné, že má úplne iný názor a celá táto záležitosť jej nerobí dobre. 

Ako príbehy predtým, tak aj tento je písaný v hádankách. Preto mi chvíľku trvalo, kým som prišla na to, čo tá spomínaná operácia predstavuje - potrat. Potom, čo mi to konečne došlo, všetky dialógy konečne začali dávať zmysel.
Žiadna žena tento zákrok neberie na ľahkú váhu, rovnako Jig má v tomto smere rozporuplné názory, chce urobiť všetko preto aby svojho muža (jeho meno spomenuté nebolo) potešila, no na druhú stranu, má sa postaviť proti sebe samej a proti tomu čo chce ona?
 Čo sa chlapa týka, musím podotknúť, že sa k nej prekvapivo nesprával ako hulvát - ako sme na to u iných autorov a bohužiaľ v reálnom živote zvyknutí. Síce prišiel s blbým nápadom, no nasilu ju do ničoho nenútil. Dokázal ju chápať a miloval ju natoľko, že akceptoval akékoľvek jej rozhodnutie a rozhodol sa do ničoho ju nenútiť.

„Bárkde môžeme ísť.“

„Nie, nemôžeme. Už nám nič nepatrí.“

„Patrí nám.“

„Nie, nepatrí. Keď ti ho raz vzali, už ho nedostaneš.“

„Ale veď nám ho nevzali.“

„To sa ešte uvidí.“          

Križovatka života – či už sa rozhodneš tak či onak, isté veci sa v tvojom živote zmenia.

9.) Zabijaci (bez anotácie )

Čo by ste robili, ak by ste vedeli, že sa vás niekto chystá zabiť, no vy už nemáte silu pred ním stále utekať ?

„Povedal si mu to?“ opýtal sa George

„Povedal. Ale on o všetkom vie.“

„A čo zamýšľa robiť?“

„Nič.“

„Veď ho zabijú.“

„Tuším, že ho zabijú.“

George (vlastník reštaurácie), Sam (kuchár) a Nick(hosť) prežijú naozaj nezvyčajných zákazníkov, ktorí zavítajú do bufetu Henry najprv s hraným úmyslom niečo si zajesť. No už po pár riadkoch a dialógoch je jasné, že ich hlavným zámerom je niečo iné. Niekto iný, ktorého meno je Ole Anderson. Známy pästiar. O tom kedy a kam Ole chodieva vedia títo dvaja úplne všetko a tak nepotrebujú žiadne ďalšie informácie. Jedného dňa proste prídu s 'dokonalým' plánom. Plán sa však komplikuje vtedy, keď Ole ani po dvoch hodinách stále neprichádza. Tzv. zabijaci sa teda spakujú a hostia v bare ostanú bez ujmi čo George hneď využije a posiela Nicka k Olovi (skloňovanie prevzaté z knihy).
Ten rezignovane leží na posteli v penzióne, rozhodnutý z neho nevytiahnuť ani pätu. Preňho táto správa nepredstavuje nič nové. Vie to a je unavený z neustáleho utekania a tak tam ostáva ležať a čaká ...
A čo reakcia pánov z bufetu? Sam s tým nechce mať nič spoločné, Nick sa rozhodne mesto opustiť a George? Tak ako mnohí iní ľudia, vie že zlo existuje, no nepokúša sa vôbec o nič, ak sa Ole zaplietol do niečoho zlého, je to bohužiaľ jeho smola.

10.) Taký nikdy nebudeš (bez anotácie) 

Tak konečne tu máme toho vojaka, ktorého donekonečna omieľam. I keď jeho situácia taká potešujúca nie je.

„Ešte nikdy som vás nevidel opitého.“

„Nie?“ začudoval sa Nick. „Nikdy? Ani vtedy v noci, keď sme sa viezli z Mestre do Portogrande a ja som si chcel pospať a namiesto deky som sa prikryl bicyklom? “

Nick, alebo Nicolo, je bývalým vojakom, ktorý bol kvôli zraneniu, ktoré utrpel vo vojne, superarbitrovaný, čiže niečo ako zbavený povinnosti vojenskej služby. No okrem fyzickej ujmy utrpel aj dosť výraznú psychickú ujmu. Nemôže spať, neustále sa mu v mysli premietajú tie isté obrazy a on z toho doslova blázni.
V tomto krátkom príbehu sa Nick vyberie bicyklom za svojim kamarátom, talianskym kapitánom Paravicinim. Cestou tam prichádza na front, kde je množstvo tiel mŕtvych vojakov, ktorí tam ležia už niekoľko dní bez toho, aby sa ich niekto unúval pochovať.
Uznávam, že opis v tomto príbehu bol asi najlepší a Ernest sa s tým ...nehral. Napísal to tak, ako to bolo.

***

Summa summarum.

Rozhodla som sa, že novelu Starec a more dám do osobitného príspevku, keďže samotná anotácia je tak dlhá, ako moje stručné zhrnutie týchto stručných, krátkych príbehov. Vlastne ani neviem, či budem schopná napísať niečo viac, ako je to spomenuté už tam. No možno si to všetko pred publikáciou článku ešte premyslím, a tento riadok je v tom prípade zbytočný, takže prejdem k tomu, čo som chcela povedať.

Chybou bolo to, že som si pred tým ako som túto knihu začala čítať, aspoň v skratke neprešla životopis Hemingwaya. Myslím, že by mi to ušetrilo spustu času premýšľania na tým, 'čo tým chcel básnik povedať'. Pri mnohých dielach čerpal práve zo svojich vlastných skúseností a z toho, čo sám prežil a videl, tak ako to bolo aj v poslednom príbehu - Taký nikdy nebudeš. Preto si túto knihu radím hneď na re-read list a chybu ktorú som spravila určite nebudem opakovať. :) 

Ešte čo sa obľúbenosti týka, asi najviac zo všetkých jedenástich príbehov sa mi páčili Snehy Kilimandžára. Neviem či je to tým, že som ho čítala ako prvý a tým mi aj najviac utkvel v pamäti, možno mi zo všetkého dával najväčší zmysel. Neviem. Možno to bolo tým, že čím ďalej človek čítal, tým kratšie príbehy boli. No rozhodne každý jeden mal niečo do seba a som si istá, že nabudúce to s čítaním pôjde ešte ľahšie. 

Dúfam, že sa Vám recenzia páčila a že bola aspoň trochu užitočná. Tak ako aj pri tej predchádzajúcej, ak máte nejaké otázky, prípadne poznámky k niečomu, čo bolo podľa Vás inak ako píšem, prosím napíšte mi to dolu do komentárov, budem len rada. :) Prajem Vám príjemný zvyšok dňa. Vidíme sa pri ďalšom príspevku. Bye♥