Bellman & Black (Diane Setterfield)

Originálny názov: Bellman & Black
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2014
Väzba: Pevná s prebalom
Počet strán: 360
Hodnotenie: 3,5/5




Anotácia:

Temný gotický príbeh o prekliatí, ktorého sa nedá len tak ľahko zbaviť!

 Do života desaťročného Williama Bellmana vstúpi smrť. Nič preňho neznamená, nestojí mu ani za spomienku. Veď zahynul obyčajný havran. Roky plynú a Williama stíha jedna tragédia za druhou. Jedného dňa uprostred noci ho zúfalstvo privedie na cintorín, aby skoncoval so životom. Cestu mu však skríži tajomný muž v čiernom. Predstaví sa ako pán Black a William s ním v opitosti uzavrie zvláštnu dohodu. Na dôkaz, že na neznámeho spoločníka nezabudol, otvorí v srdci Londýna brány Bellman & Black, obchodný dom so smútočným tovarom ponúkajúci všetko od rakiev po dáždniky.

 Viktoriánske Anglicko si zakladá na pompéznych pohreboch, zástupy pozostalých sa hrnú, obchod prekvitá. Nadanie a podnikavý duch vydláždia Williamovi cestu k úspechu a on verí, že konečne nechal minulosť za sebou. Havrany však nezabúdajú…
***

Úprimne, do tejto recenzie sa mi veľmi púšťať nechcelo. Neviem Vám povedať presný dôvod. Možno je to tým, že som na túto knihu chcela napísať naozaj pozitívnu recenziu, ktorá by vo Vás vzbudzovala nutkanie si ju okamžite zakúpiť. No opäť som pri výbere siahla po niečom slabšom, aj napriek tomu, že autorka napísala okrem tohto románu aj iný, veľmi známy, bestseller menom Trinásty príbeh, ktorý bol podľa mojich informácií dokonca aj sfilmovaný. No aj napriek tomu jej podľa môjho názoru táto kniha veľmi nevyšla, aj keď s menšími úpravami by mohla byť naozaj veľmi dobrá. Takže pekne po poriadku.

Začnime teda obálkou. Musíte uznať, že už len ona samotná vzbudzuje dojem niečoho tajomného, čo vo vás vyvolá pocit, že tú knihu okamžite musíte mať doma. Potom čo sa dostatočne pokocháte obálkou, prejdete na anotáciu, ktorá opäť,minimálne pre mňa, znie rovnako pútavo, možno dokonca aj pútavejšie. Je hlavným dôvodom prečo som si túto knihu aj napriek slabým recenziám kúpila. Jednoducho som nemohla uveriť, že niečo podľa anotácie tak napínavé, navyše s úžasným úryvkom na zadnej strane, môže mať tak nízke hodnotenie. Nuž a keď opäť prišiel čas zliav, premýšľanie nad kúpou bola už len strata času.



„Nuž, pán Bellman, na smútočnom tovare nemôžete prerobiť. Smrť si raz príde po každého. To je budúcnosť. Moja. Vaša. Každého z nás.“


 Kniha začína krátkym, nazvime to prológom, keďže nie je nijako pomenovaná. Ďalej sa postupne člení do ďalších troch častí, ktoré zachytávajú jednotlivé obdobia hlavnej postavy. Je písaná veľmi jednoducho, takže sa číta ľahko, no aj napriek tomu strašne dlho kvôli neskutočne (ale fakt strašne) zdĺhavým opisom, ktoré sa dokonca často opakujú a človek sa musí nútiť aby to vôbec čítal zase dookola a dané časti nepreskočil. Neviem prečo sa to autorke a editorom a ďalšej tone ľudí, spomínanej pri poďakovaní, to všetko zdalo v poriadku. Miestami akoby pri písaní používala ctrl+c a ctrl+v. Celkovo to kazí dojem celej knihy, ktorá by bez toho dupľovania bola skvelá a dovolím si tvrdiť, že by som sa od nej nedokázala ani odtrhnúť a zhltla by som ju na jedno posedenie.
  Pomedzi ‚normálne‘ kapitoly sa preplietali tie, ktorých názov bol Ampresand – čiže &. Tieto kapitoly sa mi páčili asi najviac z celej knihy a vždy mi srdce zaplesalo, keď som otočila stránku a zistila, že je tam opäť jedna z nich. Dokopy ich bolo sedem, ak správne rátam. a bolo to akoby taká malá informačná vsuvka, ktorá sa zaoberala havranmi - tie v tejto knihe hrali taktiež významnú, alebo teda skôr často spomínanú, rolu. Legendami, faktami a tak podobne. Ak by spravila malú knižôčku iba z týchto častí, myslím že by mala úspech. Spomínam to tu už druhý krát a keď sa nad tým tak zamýšľam, úplne by stačilo knihu rozkúskovať, zbytočne stránky vyhodiť a voila ...

  Čo sa týka 3 častí z ktorých sa kniha skladá - ako som už vyššie spomínala, zaoberajú sa jednotlivými obdobiami života Williama Bellmana. V prvej časti je to jeho detstvo, dospievanie a samotná dospelosť spojená s budovaním kariéry a založením rodiny, čo sa mu darilo plniť veľmi dobre. V tejto časti sa taktiež začnú diať, podľa autorky, divné úmrtia mnohých Williamových známych, ktoré nakoniec postihnú aj jeho rodinu. William v zúfalstve, plný žiaľu túto situáciu rieši ako väčšina ľudí – smútok zapíja alkoholom. V značne podguráženom stave (spitý pod obraz Boží) sa trmáca domov, keď tu zrazu, jeho nohy sa rozhodnú kráčať inou cestou – beťárky jedny , smerom na cintorín, kde stretá tajomného pána Blacka a uzatvára ním dohodu, na ktorú si po zvyšok knihy nedokáže spomenúť a doháňa ho to k šialenstvu.
 Druhá časť, asi najväčšie utrpenie (mladého čítateľa), nám opisuje obdobie, kedy horúčka z mesta konečne vymizla a z početnej rodiny Williama ostáva iba on a jeho prvorodená dcéra Dora, ktorá je však v kóme. William -značne poznačený smrťou, ktorá ho v poslednej dobe stretávala na každom kroku – sa rozhodne všetky tieto udalosti, spomienky a každodenné myšlienky zahnať tvrdou drinou a tak okrem textilky, ktorú napokon dedí, buduje nový podnik – pohrebníctvo, ktoré ako inak pod Williamovými rukami iba prosperuje. Ja som vám totižto zabudla aspoň 100x pripomenúť, že William je veľmi fešný, šikovný, múdry, inteligentný, zručný, nadaný workoholik ktorému načisto preplo. Och, a vravela som vám už že je vážne šikovný. Lebo on naozaj šikovný je. ŠIKOVNÝ. Dobre, stačilo.




„Pred rokmi, ešte v textilke, ktosi povedal, že Bellman možno jedného dňa vymyslí, ako prinútiť slnko, aby svietilo aj v noci. A tí, čo ho spoznali v obchodnom dome, by určite súhlasili.“


 Keď už sme pri tých postavách, alebo skôr postave, okrem Williama tu naozaj nie je nikto, kto by stál za zmienku. Sem tam sa autorka zmieni aj o niekom inom, no ani ten nám veľmi dlho nepožije, alebo sa nedočká nejakého zdĺhavejšieho opisu. Za zmienku tu podľa autorky stoji naozaj iba Bellman. A možno jeho dcéra Dora, ktorá je žijúcim zázrakom, no z dôvodu že sa William bojí o jej zdravie a o to, že si ju napokon smrť aj tak zoberie, vyhýba sa jej a preto je v knihe je zmienená iba pár krát. Rovnako je to s tajomným pánom Blackom, ktorého meno je v názve rovnako ako Bellmanovo, no počas príbehu sa nám zmienka o ňom objaví tak často ako tá o Dore.
  Rozmýšľala som, či sa budem týmto odsekom vôbec zaoberať, keďže tu nie je naozaj nič o čom by som sa mohla rozpísať – aj keď Diane by mohla nesúhlasiť, veď William predsa - no aby ste si nemysleli, že som na to zabudla, tak aspoň takto v skratke.

Vidím že táto kniha mi dala ozaj veľa, pretože tak ako som si myslela že nenapíšem ani bodku, píšem bez prestávky už odkedy som začala.
Aby tu teda nebol iba negativizmus, uznávam že koniec vo mne vyvolal úžas a kniha si tak u mňa polepšila o značnú mieru. No ak si myslíte, že tu nájdete spomínané temné, mysteriózne stránky... tak vás teda musím vopred upozorniť, že to tak vôbec nie je (pre mňa určite nie). Mne to prišlo ako obyčajné rozprávanie o smrti z pohľadu človeka, ktorého mentálne zdravie bolo výrazne poznačené a bohužiaľ v dobe, kedy nič podobné ako psychológ či psychiater neexistovalo. A tak sa chudák sám trápil a kántril paranoidnými myšlienkami o neznámej dohode a o tom, že všetko na čo raz siahol rukou mu aj napriek prosperite bude raz odobrané. Nič menej, nič viac. Žiadne prekliatia, ježibaby, mágovia, škriatkovia .....iba havrany. Ktoré som si v konečnom dôsledku naopak dosť obľúbila. A tiež príbeh, ktorý by bez všetkých tých zbytočných opisov bol ozaj zaujímavý.

„Všetky príbehy sa raz končia. Aj tento. I ten váš raz dospeje k záveru.“

Bye♥

Komentáre

  1. Úplne skvelá a vtipná recenzia♥ :D Teraz ma kniha akosi už neláka, pretože už nevidím len ten krásny zovňajšok, ale vďaka tvojej recenzii som nahliadla aj za oponu a veru, nezaujala veľmi. Keď spomínaš tie opisy, tak Trinásty príbeh od tejto autorky je ich tiež plný. Skúsila som ju čítať, keďže Bellman & Black zaujal a chcela som vedieť ako mi sadne autorkyn štýl a či sa naozaj obzrieť aj po už spomínanej knihe, no po pár strán v Trinástom príbehu mi stačilo a kúpa knihy klesla na 50%. A tvojou recenziu tak na 20% :D Neviem, tie opisy sú v niektorých prípadoch úplne zbytočné a je to len obyčajná vata na vyplnenie priestoru.
    Strašná nuda, ten Trinásty príbeh...vzdala som to s ním po pár stranách a radšej venovanala do súťaže (a zatiaľ je oň aj najväčší záujem z hlasov zúčastnených :))...tak hádam ten, kto ju získa bude mať z nej lepšie dojmy ako ja).
    Hmmm, myslím, že Bellman & Black asi tiež teda nebude veľmi pre mňa, tie opisy a štýl autorky...nič moc...ale tá obálka...akosi jej nemôžem odolať :D Počkám si radšej, kým bude niekde tak do 2€...to ma nebude až tak mrzieť svedomie, že som si ju kúpila a pritom som vedela, že asi to nie je nič pre mňa :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem pekne, som veľmi rada, že sa ti páčila aj keď som Ťa ňou asi veľmi nepotešila. :D No zbytočne by som klamala a o knihe písala bájky a čo ja viem všetko, keď sa mi nepáčila a nakoniec by si to zistila aj ty sama, keďže píšeš, že ani Trinásty príbeh Ťa veľmi nezaujal. To ma inak prekvapilo, pretože o tejto knihe som naopak čítala veľmi dobre recenzie a chvály o tom, že je podstatne lepšia ako Bellman & Black. Nuž, tak asi nie.
      Čo sa tých opisov týka, úplne si to vystihla. Jednoducho zbytočné a aj keď možno nimi autorka chcela knihu oživiť a čitateľovi viac priblížiť prostredie a postavy, urobila presný opak. No možno sa nájdu ľudia, ktorí si ju obľúbia. Pevne verím že ju v tvojej súťaži vyhrá práve takýto človek a bude z výhry nadšený. :)) Ozaj, je to veľmi krásna a premyslená súťaž, vidno že si si na nej dala záležať a ide ti o viac ako len o získanie nových ‚pravidelných čitateľov‘ na ktorých je prevažná väčšina súťaží založená. ;)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Vopred veľmi pekne ďakujem za každý jeden komentár. :)