Knižná výzva 2019




Návrat zblúdilej duše

/??.01.-??.02.2019/
Ahojte priatelia! Ako ste sa mi tu počas dlhých mesiacov mojej neprítomnosti mali? Pevne verím, že všetci teraz zborovo kričíte niečo v zmysle - „Vynikajúco, naozaj to už ani nemohlo byť lepšie.“😋 Viem ako Vám to asi znie, ale naozaj úprimne verím, že ste za sebou všetci zanechali skvelý rok 2018 a do toho nového ste vstúpili tou správnou nohou a s obrovským úsmevom na tvári. Rovnako tak dúfam, že Vám nových dvanásť mesiacov prinesie minimálne raz toľko šťastia, radosti, lásky a vzájomného porozumenia, zážitkov, úspechov i Božieho požehnania, ako Vám už snáď bolo dopriate počas mesiacov minulých. Samozrejme, nesmieme zabúdať na knihy, tých nie je nikdy dosť.😊
Okrem iného tiež verím, že sa v tomto roku, na tomto blogu, budeme stretávať oveľa častejšie, ako to bolo v 2018-tom (tuto sa spoločne zasmejeme, ďakujem😅), kedy sa celkový počet mojich príspevkov rovnal číslu 5, ak sa nemýlim. Je to smutné, pretože písanie mi naozaj chýba, no skutočne by ma mrzelo, keby som Vás tu mala neustále zasypávať negatívnymi príspevkami a svojim spôsobom sa tak ľutovať. Koniec koncov, sama zvyknem vravievať, že problém, ktorý nemá riešenie, nie je problémom a mne sa ten svoj konečne podarilo dešifrovať čo znamená, že prekérna situácia, v ktorej sa momentálne nachádzam, je už len a len mojou vinou. Avšak to, že poznám riešenie neznamená, že dopracovať sa pomocou neho k samotnému cieľu bude prechádzka ružovou záhradou. To ani náhodou. 😃 Inými slovami, niekoľko mesiacov to žiaľ ešte asi potrvá.

***

/19.05.2019/
No.😅 Ako vidíte, ono to žiaľ naozaj ešte nejakú tú dobu trvalo a tento článok, ktorý som pôvodne začala písať už na prelome mesiacov január/február, ostal zabudnutý, s označením ako nedokončená šablóna, ešte nejaký ten čas. Okrem iného som taktiež zabudla aj na vyššie spomínané riešenie môjho dešifrovaného problému, takžeee...*facepalm*.😅 Čo je však dôležitejšie, ako to moje večné otáľanie a problémy je fakt, že som tu. Otázkami na ako dlho či s koľkými článkami sa preto teraz nebudeme zaťažovať. Pre dobro nás všetkých.😄 Nechám sa prekvapiť spolu s Vami.

Našu pozornosť teda zameriame na niečo iné. Niečo zaujímavejšie. Komplexnejšie. Sofistikovanejšie. Niektorí z Vás to možno poznajú pod slovo karma.😄 Ako inak by sa totiž dala označiť moja neschopnosť sformulovať zopár zrozumiteľných viet, ktorými by sa dalo nadviazať na úvod bez toho, aby som sa za seba musela hanbiť. Týmto si teda pekne odvádzam daň za moju nečinnosť. Iba jedna z mnohých dilém, s ktorými som sa počas písania tohto článku stretla.
A preto ešte predtým, ako prejdeme k samotnej podstate článku, pokúsila by som sa o objasnenie tej najväčšej, keďže toto všetko na Vás zrejme pôsobí ako jeden veľký chaos.
Ako som už spomínala, s písaním tohto 'veľdiela' som začala už začiatkom roka, čo Vám bolo akiste jasné už z jeho úvodu, no aj napriek tomu pociťujem silné nutkanie ozrejmovať to stále dokola. Možno je to tým, že som hodnú chvíľu dumala, ako naň nadviazať, až som dospela k záveru, že použiť tento meme obrázok bude skvelý nápad. A tak mi teda prepáčte, ale na nič lepšie sa momentálne nezmôžem. No späť k veci.
Je mi jasné, že vinšovačky už dávno nie sú relevantné, keďže jún už netrpezlivo stepuje za dverami, no aj napriek tomu som sa ich rozhodla v tomto článku ponechať. Totižto sú isté veci, ktorých sa držím zubami nechtami, keď príde na tému bloggovania. Tradície, ktoré mám pevne ukotvené hlboko v sebe, či už sem prispievam pravidelne alebo nie. Nuž a jednou zo spomínaných tradícii je práve článok, ktorý odštartuje túto celú 'päť dielnú' sériu mojich kecov. Tradícia, ktorú nemienim porušiť, hoci je už máj a niekomu to celé možno príde vtipné. Koniec koncov, tak trochu vtipné to príde aj mne samej, ale to čo som spomínala v samotnom úvode myslím naozaj úprimne a nedalo by mi to v noci spať, keby som to vymazala. Takže sa môžme opäť spoločne zachichotať a pokračovať ďalej.😌

Keď už sme teda dali všetky veci na správnu mieru (aspoň dúfam, v prípade ďalších nezrovnalostí mi prosím svoje postrehy zanechajte dole v komentároch), môžeme prejsť k samotnému jadru tohto článku a teda ku knihám samotným.
Aj keď u mňa na blogu bolo ticho a po mne ani stopy, s čítaním to vďaka Bohu dopadlo o čosi lepšie. Síce som sa neišla snahou pretrhnúť a spánková deprivácia mi taktiež nehrozila, počas písania týchto riadkov sa mi už zrejme podarilo prekonať hranicu 50%, čo znamená, že sa práve nachádzam v polovici cesty naprieč úspešnému splneniu tohtoročnej Knižnej výzvy.
Predpokladám, že na túto informáciu ste zareagovali buď údivom a následným pádom zo stoličky, alebo Vám hneď bolo jasné, v čom je ten fígeľ. Priznávam sa, že mojim cieľom pre rok 2019 je naozaj iba 10 kníh. Z mojich predchádzajúcich skúseností je mi totiž jasné, že na čítanie mi už bohužiaľ neostáva jednak toľko času, ako aj energie, ako kedysi. Práca s ľuďmi si zrejme vyberá svoje dane, avšak nesmieme zabudnúť na môjho verného spoločníka menom Lenivosť. Okrem iného tiež nie je veľmi dobré, keď si stanovíte viacero cieľov naraz, pretože sa veľmi ľahko môžete ocitnúť v situácii, kedy toho chcete stihnúť tak veľa, až sa napokon pristihnete pritom, ako nemo hľadíte do blba.😏 Dobrá rada odo mňa pre Vás preto znie: „Časový manažment je všetko.“ A samozrejme, stará dobrá múdrosť: „Menej je niekedy viac.“ 
Nuž a tak Vám teda predstavujem môj drahý zoznam, ktorý budem postupne aktualizovať a ktovie, možno sa o tých pár čísel aj rozrastie.


1.) Súmrak dňa (Kazuo Ishiguro)
2.) Naším nebom bol oceán (Patrick Ness)

3.) Ozvena v tme (Francine Rivers)
4.) Biocentrizmus (Robert Lanza, Bob Berman)

5.) Muž, ktorý sadil stromy (Jean Giono)
6.) Podstata všetkých vecí (Elizabeth Gilbert)

7.) Cesta pokojného bojovníka (Dan Millman)
8.) Clayov most (Markus Zusak)

9.) Kosec (Neal Shusterman)
10.) Nimbus (Neal Shusterman)
Knižná výzva splnená 09.08.2019 💪


11.) Flotila (Ernest Cline)
12.) Hostinec v Ivy Hille (Julie Klassen)

13.) Simon Lewis (Cassandra Clare a spol.)
14.) Nevysvetliteľná logika môjho života (B. Alire Sáenz)

15.) Mlčať je zlatá rybka (Anabell Pitcher)
16.) Aucassin a Nicoletta (Anonym)

17.) Tri temné koruny (Kendare Blake)
18.) Potíže se ženami (Jacky Fleming)

19.) Stručné odpovede na veľké otázky (Stephen Hawking)
20.) Jeden temný trón (Kendare Blake)

/11.06.2019/
Na záver by som sa chcela v stručnosti poďakovať a zároveň aj ospravedlniť všetkým, ktorí sa prepracovali až sem a ktorí tomuto článku vôbec venovali čo i len minútku svojho času. Ďakujem, naozaj si to nesmierne cením. Som si vedomá toho, že je to jeden z najhorších článkov, aké sa mi kedy podarilo vypustiť do sveta, no ...
Jednoducho som si povedala, že tieto jednotlivé kúsky z rozličných časových úsekov pozliepané dokopy, hoci pôsobia ako jedna katastrofa, sú súčasťou celého procesu a dokonale zachytávajú mňa, ako tvorcu (ak sa tak smiem nazvať). Moje myseľ a jej rozpoloženie. Pôsobia autenticky, pretože konieckoncov, takto som so sebou zápasila už mnohokrát. Konečná publikácia článku je preto pre mňa vždy úspechom. Takže aj napriek tomu, že toto všetko je jeden veľký chaos, ktorý možno nedáva zmysel, pre mňa je to chaos, ktorý napokon viedol k víťazstvu. Krásnemu a uspokojujúcemu.

Majte sa mi zatiaľ krásne, pevne verím, že sa čoskoro vidíme pri nových potulkách.💓

P.S.: Ako každý rok, aj tento sa do knižnej výzvy môžem zapojiť práve vďaka Ells, ktorá ju organizuje. Ak sa chcete dozvedieť niečo viac o nej alebo o výzve samotnej, kliknite TU.

Komentáre

  1. Ja sa tak tešííím! 😍😍😍 Tento rok mám predčasné Vianoce🎄🎁💓
    Poviem ti, práve si prekonala "pisateľskú svalovicu", ktorú dôverne poznám a na to neexistuje iná liečba než tá, že budeš písať a písať aj navzdory boľavej mysli, ktorá bude odmietať spoluprácu v procese tvorenia...ale neboj, chce to čas a všetko bude ako predtým...😉 Len v týchto horúčavách je to dvojnásobné ťažké, ale ak sa človek naštve, tak zvládne všetko - aj nemožné! 😁 Joj, taká som rada, že si sa vrátila a neviem sa dočkať toho, čo chystáš...to bude nádhera, najmä potulky...asi aj viem, kam nás zavedieš 😊...
    Z tvojich prečítaných kníh ma najviac láka Naším nebom bol oceán a Súmrak dňa...celkom pekný žánrový kontrast. 😄 Ach, a Francine a jej V znamení leva si nechávam na leto...vychutnám si konečne celú trilógiu!♥
    Aby si vedela, tento článok je napísaný skvelo a vôbec nie je badať, žeby si dlho nepísala - je v ňom opäť cítiť ľahkosť, úprimnosť a vtip, ktoré v tvojich článkoch milujem❤...aj ty sa maj krásne a teším sa na nový príspevok! 😊

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Som veľmi, preveľmi rada, že Ti tento článok urobil takú radosť. Je to obrovské povzbudenie aj pre mňa a preto ďakujem.♥
      Ani si nevieš predstaviť to zadosťučinenie, keď sa mi ju podarilo konečne prekonať. Veď ten článok sa mi tu povaľoval takmer pol roka úplne nedotknutý, hanba. A teda je hádam najvyšší čas okrem neho pokračovať aj v tých ďalších, ktoré sa v mojej mysli premieľajú už nejaký ten Piatok. Skôr, ako sa bariéra obnoví a problém bude znova aktuálny. :D Ach, snáď to nebude tak skoro.
      No žánrovo mám tento rok jednoznačne pestrý, to áno.:D Čo ma však mrzí je fakt, že ma zatiaľ ani jedna z kníh nedokázala strhnúť úplne a teraz netuším, kde je problém!? :D Avšak určite sa medzi nimi našli také, ktoré svojim príbehom pohladili na duši. Môžem Ti našepkať, že tam patrí napr. aj kniha, ktorú si Ty nechávaš na leto.;) Tak teda príjemné čítanie.♥
      Ďakujem Ti krásne Mony.♥ Za všetko. Verím, že Ťa čoskoro poteším novým, už dlho sľúbeným, príspevkom.

      Odstrániť
  2. Hura Veronika je spat a my sa veľmi tešíme na tvoje članky či už potulkove alebo knižné. chybala si nam aj ked chapem že každý človek ma obdobie keď to jednoducho nejde a potrebuje si dat oddych ci prestavku aby sa potom vratil v plnej sile.
    Pozeram ze knih si podľa svojho nazoru dala malo ale skutočne nezalezi na kvantite ale na kvalite. Muz ktory sadil stromy je urcite jeden veľký skvost a ja ju proste milujem a citam dookola a dookola. A to iste plati aj o Milmanovi, tu knihu treba prezivat a užívať si ju. Pokojny bojovnik je super aj jeho pokracovania. Videla som aj film a hoc nedosahuje kvalitu knihy pozriet sa da.
    Určite pomoze v tazkych situaciach a ja ju veľmi odporucam ludom.
    Takze dufam že už tvojich clankov bude viac stále sa rada vraciam na tvoju stranku. A budem aj nadalej s ocakavanim odporucania na knihu alebo vylet.
    Onedlho sa i ja na chvilu odmlcim ale to už je iný pribeh. To neznamena že ta nesledujem 😂😂😂

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Som veľmi, preveľmi rada, že môj 'návrat' stále dokáže niekoho potešiť, i keď nie je taký, aký som si ho predstavovala. Aj napriek tomu to však nevzdávam a isté články sa už črtajú. Ja len dúfam, že to zasa nepotrvá mesiace. Záleží aj od toho, či sa ma pani múza rozhodne navštíviť alebo nie.
      Čo sa kníh týka, stále si to hovorím, no občas sa nechám uniesť tými závratnými číslami iných bloggerov, či knihomoľov a už to ide. Problému nepridáva ani fakt, že už dlho som nenatrafila na takú, čo by mi vyrazila dych. A tu už naozaj začínam pochybovať o sebe.:D Skvelým príkladom je Pokojný bojovník. Na knihu som sa úprimne tešila a s odstupom času si uvedomujem, že by mi tá kniha dokázala ponúknuť viac, keby som nebola taká splašená...-_- Ale to už je na dlho. Možno sa o tom vyjadrím v niektorom článku. Kiež by pán Boh dal.
      Ďakujem krásne za komentát, vyčaril mi úsmev na tvári. Prajem Ti veľa síl a hlavne zdravia, rovnako tak aj drobcovi (hold, tak to vyzerá, že všetci sú rýchlejší, ako ja). Nech sa Vám obom darí. Aj keď z Tvojej strany tých článkov možno nebude veľa, je mi jasné, že ak sa nejaký objaví, bude stáť za to!♡

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Vopred veľmi pekne ďakujem za každý jeden komentár. :)