Kam ma nohy ponesú #5

Domov, sladký domov.

Predtým, ako tieto posledné sladké dni nič-nerobenia nadobro pominú, rozhodla som sa ich stráviť najlepšie, ako to len pôjde a vyťažiť z nich čo najviac - každú štipku energie, každý hrejivý lúč Slnka. A čo môže byť lepšie, ako sa na samotný záver týchto prázdninových potuliek vrátiť späť tam, kde to všetko začalo - domov.
Rozhodla som sa, že Vám ukážem ďalšie nádherné miesto, ktoré sa nachádza v mojom blízkom okolí (to znamená pár krokov od domu) a ktoré svojou krásou dokáže tromfnúť hocakého velikána Slovenska. O jeho čare som vedela už dlhé roky, vždy som sa tam rada vracala a kochala sa jeho krásou a pokojom, ktoré mi dokázalo zakaždým ponúknuť. Výhľad na okolité lesy a dediny ma nikdy neomrzí. No jeho skutočnú magickosť sa mi podarilo objaviť až jeden konkrétny deň, keď sme sa spolu s mojimi 'tuláčkami' vybrali na ďalšiu z výprav, počas jesenných, už trošku sychravejších a mrazivejších dní a jednoducho sme vystihli ten správny moment. Mrzí ma, že pôvodná fotka je už dávno v zabudnutí, no pamäť mi stále slúži a tak mi jedného septembrového rána, kedy dedinku ešte láskyplne pokrýval závoj hmly, skrsla v hlave myšlienka, že si to miesto vyfotím znova - tentokrát mám už predsa len o niečo lepšiu 'techniku', takže fotka bude ešte kvalitnejšia, hoci skutočnosti sa nevyrovná ani tá a tak nebolo nad čím ďalej premýšľať.
Z postele som vyletela rýchlosťou blesku, schmatla mobil a utekala naprieč krásnemu, jedinečnému ránu dúfajúc, že daný moment ešte vystihnem. Podarilo sa a ja sa Vám ho teraz budem snažiť priblížiť prostredníctvom tohto článku a fotiek, ktoré Vás čakajú - ich výber bol doposiaľ najťažší. Dúfam, že sa bude páčiť. Enjoy♥

“I felt my lungs inflate with the onrush of scenery - air, mountains, trees, people. I thought, "This is what it is to be happy.”(Sylvia Plath, The Bell Jar)

To zadosťučinenie, keď prekonáte svoju lenivosť, zdvihnete sa ráno z postele ešte pred 8-mou, aj keď sú prázdniny a väčšina ešte sladko spí, a vydáte sa na potulky s vedomím, že ste urobili dobre, pretože podobných krásnych slnečných dní bude čoraz menej a vy ich teda nemôžete brať ako samozrejmosť -aj keď som zmýšľala presne naopak.
Priznávam sa, že v to ráno sa mi strašne nechcelo. Hovorila som si, že aj zajtra je deň, veď takéto hmlisté slnečné doobedia boli typickým sprievodným javom pri zobúdzaní už nejaký ten týždeň, predsa sa nemôže počasie takto rapídne zmeniť z dňa na deň nie? A potom môj mozog konečne začal pracovať - „Nie drahá moja, práve preto. Azda ti spomínané počasie nekazilo plány celé prázdniny? Hlupáčik, stále si sa nepoučila...dvihaj riť a choď!“ A lepšie som urobiť nemohla, pretože už nasledujúce ráno bola obloha viacmenej zatiahnutá a o nasledujúcich dňoch ani nehovorím. Asi by ma roztrhlo od jedu, keby moja lenivosť opäť raz vyhrala - tento článok by v tom prípade ani neexistoval.

***

“I will be the gladdest thing under the sun! I will touch a hundred flowers and not pick one.” ― Edna St. Vincent Millay

Domov som sa vrátila s tak premočenými botaskami, ako asi ešte nikdy v mojom živote. Pri chôdzi dokonca ešte vydávali aj ten typický 'čvachtavý' zvuk.
Keďže som sa rozhodla, že k danému miestu vyrazím po poľnej ceste, aby som svojím výzorom nikomu v dedine neprivodila infarkt, rátala som s daným problémom. Trochu som ale pozabudla na fakt, že prašná cesta v kontakte s vodou vie napáchať menšie zlo a z bielych ponožiek sa tak stali hnedé.
Každopádne, nejednalo sa o žiadnu pohromu, ktorú som nemohla hneď po príchode domov vyriešiť.
Tak či onak, stálo to za to, pretože som mala opäť možnosť preskúmať okolitú flóru  a pokochať sa tak jej krásou - ako môžete vidieť. Ak ma v ten deň niekto pozoroval, možno si pomyslel svoje, no ja som ozaj nevedela kam skôr. Na každom krôčiku sa jemne pokyvkávala nádherná hlávka kvetu, vychutnávajúc si prvé ranné lúče a vystavujúc tak svoju nádhernú farebnú sukienku na obdiv. To ráno hmýrilo farbami.

***

“When you do something noble and beautiful and nobody noticed, do not be sad. For the sun every morning is a beautiful spectacle and yet most of the audience still sleeps.” - John Lennon

Tento článok som chcela pôvodne spojiť s iným, do ktorého fotky ešte len postupne zbieram, no dá sa to pri takom kvante záberov? Mám taký pocit, že som sa pri fotení až priveľmi rozbehla a bolo naozaj ťažké to všetko vtesnať čo i len do jedného článku, určeného len pre tento konkrétny deň. Čo narobíme, keď je príroda už raz tak fotogenická?!

Zase som našla túto krásnu kvetinku a hádajte čo ...zasa mi ju nezaostrilo.

***

“She was sitting in a garden more beautiful than even her rampaging imagination could ever have conjured up, and she was being serenaded by trees.” ― Lynn Kurland, Spellweaver

Počas mojich potuliek sa mi dokonca podarilo objaviť aj ovocný sad, o ktorom som doteraz ani len netušila. Nečudo, keď je ešte len v štádiu svojho rozvoja a vysadený bol určite iba pred nedávnom. Môžeme sa teda len modliť, aby lesná zver neurobila toto štádium aj jeho konečným, ako to už má vo zvyku robiť s našou snahou pri vysádzaní nových stromčekov u nás doma, pričom tieto malé, krehké zázraky sú priamo pod lesom....Tak či onak, nesmierne ma to potešilo a pevne verím, že aj včielky, ktoré sa už určite nevedia dočkať, keď stromčeky trochu podrastú. Verím teda, že sa ujmu už len kvôli ním.

Ozaj, keď už sme pri tých včeličkách. Ak Vám na nich aspoň trošku záleží a med patrí medzi Vaše obľúbené pochúťky, určite nezabudnite podpísať túto PETÍCIU, ktorá sa týka zákazu používania pesticídov pri pestovaní plodín v našom poľnohospodárstve. Ja som tak už urobila a spolu so mnou ďalších 29 772 ľudí, no sami dobre viete, že podpisov nikdy nie je dosť a chýbajú tam práve tie Vaše. Ak Vám teda záleží na budúcnosti tohto sveta a chcete sa podieľať na jeho zmene k lepšiemu, toto môže byť Váš prvý krôčik. ;) ĎAKUJEM♥

Tak a touto fotkou by som dnešný článok aj ukončila. Dúfam, že sa Vám táto prechádzka, trošku iným, rajom páčila a pevne verím, že aj napriek škole, ktorá mi o pár dni začína, do tejto rubriky budú články stále pribúdať. Ešte raz by som sa Vám teda chcela poďakovať za všetky tie chvály a pozitívnu energiu, ktorú z Vašich komentárov cítiť pri každom jednom príspevku, ktorý pridám a že sa práve vďaka Vám táto rubrika stala najobľúbenejším bodom tohto blogu. Obrovská VĎAKA.♥ Neviete si ani len predstaviť, ako veľmi ma to teší. Nuž a skôr ako by sa mi podarilo vkĺznuť do sentimentálnej nálady, zaželám Vám už len krásny zvyšok dňa. A nezabudnite sa usmievať. Bye♥