Kým sa nerozlúčim ( Susan Spencerová-Wendelová, Bret Witter )

Originálny názov: Until I Say Goodbye ( A Book about Living)

Vydavateľstvo: IKAR

Rok vydania:2013

Väzba: Pevná väzba

Počet strán: 352

Hodnotenie: 3,5/5

Anotácia: 

V júni 2011 sa Susan Spencerová-Wendelová dozvedela, že trpí nevyliečiteľnou chorobou, amyotrofickou laterálnou sklerózou (ALS), známou aj ako Louova Gehrigova choroba, ktorá systematický ničí nervy svalov. Mala štyridstaťštyri rokov, milujúceho manžela a tri deti. Zostával jej jediný rok života. Rozhodla sa, že ho prežije najlepšie, ako sa dá.

Zanechala milovanú novinársku prácu a všetok čas venovala rodine. V altánku v záhrade za domom sa často stretávala s priateľmi. Podnikla sedem výletov so siedmimi najdôležitejšími ľuďmi svojho života. Napriek zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu cestovala na Yukon, do Maďarska, na Bahamy, Cyprus. Pre najmladšieho syna a celú rodinu zorganizovala plávanie s delfínom a dospievajúcu dcéru Marinu zobrala do newyorského obchodu Kleinfeld Bridal, aby ju prvý a posledný raz videla v svadobných šatách. A napísala túto knihu. Už nedokázala chodiť ani dvíhať ruky, a tak ju napísala na iPade, darčeku od kolegov z novín, pravým palcom, ktorý si ešte vedela ovládať.

A predsa kniha Kým sa nerozlúčim nie je naplnená hnevom ani trpkosťou. Miestami je smutná - inak to ani byť nemôže -, ale zároveň plná Susaninho optimizmu, čistej radosti zo života a zmyslu pre humor. Je to kniha o živote, nie o smrti. 

Kniha Kým sa nerozlúčim je nielen nezabudnuteľným darom autorky svojim milovaným, úprimným a vrúcnym záznamom ich posledných spoločne prežitých chvíľ, ale aj výzvou nám všetkým. Pripomína, že každý deň je lepší, ak ho prežijeme s radosťou.

***

Dôvodom prečo som siahla po tejto knihe bola predovšetkým zľava. Áno, presne tak, zľava. Pochopiteľne ako každý iný knihomoľ takéto príležitosti vždy využijem. Ak nájdem knihu ktorá ma svojím príbehom zaujme a navyše stojí o pár € menej ako zvyčajne, tak prečo nie? Anotácia znela veľmi zaujímavo a tak som ďalej neváhala ... 

Susan, 44 ročná úspešná žena, ktorá má okrem svojej vysnívanej práce aj skvelého manžela a tri deti. Vedie normálny život až do dňa keď zistí, že s jej ľavou rukou nie je čosi v poriadku. Vtedy sa začína nekonečný kruh rôznych vyšetrení, konzultácií, rehabilitácii ... Po stanovení diagnózy sa to všetko mení. Susan odmieta liečbu. Odmieta prežiť posledný rok svojho života snažením sa o niečo, čo nie je možné. A takto sa to všetko začína.

„Doparoma,“ zjajkla som.

Obrátila som sa k Johnovi. „Pozri na toto!“

Vystrela som k nemu ľavú ruku. Bola vycivená a bledá.

Na dlani som si videla vyčnievajúce šľachy a oblé zakončenia kostí.

Zdvihla som aj pravú ruku. Vyzerala normálne.

„Musíš ísť k lekárovi,“ povedal John.

„Dobre.“

Nebudem sa tu veľmi rozpisovať, popravde ani neviem nájsť tie správne slová. Kniha bola pre mňa mierne chaotická a miestami som sa v nej trochu strácala, no aj napriek tomu mi toho dala veľa. Obsahovala kopu krásnych myšlienok z ktorých sa človek môže inšpirovať. Susanin pohľad na život, to ako sa aj napriek neľahkému osudu snažila so všetkým vyrovnať. Snažila sa využiť každú chvíľu tak, aby nebola premárnená, tak aby jej vlastné deti mali na čo spomínať aj keď tu už s nimi nebude a myslím že sa jej to aj podarilo. Jedna z vecí z ktorých by sme si mohli zobrať príklad. Na to aby sme v živote robili čo chceme, aby sme nemárnili časom nepotrebujeme žiaden dôvod. Proste to urobme.

„Nepátraj po odpovediach, ktoré teraz nemôžeš dostať, lebo by si ich nevedel žiť. A fígeľ je v tom, že všetko treba prežiť. Teraz ži otázkami. A možno niekedy potom, vo vzdialenej budúcnosti, si ani nevšimneš, ako sa pomaly prežiješ k odpovediam.“

Alebo v preklade - ži prítomnosťou, nestaraj sa o to čo bolo alebo čo bude. Ži tu a teraz s ľudmi ktorých máš rád. Nečakaj...

„Uspokoj sa s tým, čo máš; teš sa z toho ako sa veci majú. Keď zistíš, že ti nič nechýba, potom ti patrí celý svet.“

Takže to by bolo odo mňa asi všetko, ak máte radi autobiografické romány, myslím že tento stojí za váš čas a peniaze. Skúste a posúďte sami. Vidíme sa pri ďalšom príspevku. Bye ♥