Kam ma nohy ponesú #8

Cesta naprieč hranicami 

S novými článkami sa na mojom blogu vrece síce nepretrhlo, no verte či nie, po celú tú dobu mojej nečinnosti som na Vás myslela. Na to, čím by som Vás mohla znovu prekvapiť a potešiť, keď konečne nebudem zavalená povinnosťami a opäť budem môcť popustiť uzdu mojej fantázie. Ten čas konečne nastal, a to práve deň pred najočakávanejšími sviatkami roka. Preto teda využijem túto chvíľu aj ako možnosť popriať Vám krásne, pokojné a veselé Vianoce v kruhu blízkych, aby ste si poriadne oddýchli, nabrali nových síl a samozrejme, ako už býva zvykom, aby ste si pod Vianočným stromčekom našli hŕbu (knižných) darčekov, ktoré vykúzlia úsmev na Vašej tvári. Samozrejme, všetci vieme kde tkvie pravá podstata Vianoc, no koho chceme oklamať.... po novom páre 'coolových' ponožiek predsa naše srdcia pištia už od začiatku novembra!
No dobre, späť k podstate. 18.November 2016 bude v mojej pamäti navždy vrytý ako výnimočný deň, kedy sme sa konečne pozbierali, zbalili 'saky paky' a vybrali sa naprieč Slovenskom, priamo cez hranice, až do samého srdca Rakúska - Viedne. A ako už býva na tomto blogu zvykom, s mojimi dojmami, zážitkami a fotkami, sa samozrejme podelím. Enjoy..

„Want to be happy? Stop buying things and go travel!“ - Anonym

Ako prvú zastávku, na našej ceste za poznaním, sme si zvolili zámok Schönbrunn, čo v doslovnom preklade znamená krásna studňa a poviem Vám, výstižnejší názov pre toto miesto už snáď ani neexistuje. Či už sa jedná o samotnú architektúru, alebo rozľahlé záhrady, ktoré sa tiahnu do všetkých svetových strán a vy ani nie ste schopní dovidieť na ich koniec ...Páni, dokážete si predstaviť, ako toto miesto vyzerá na jar, keď sa matička Zem preberá naspäť k životu, všetko navôkol rozkvitá, vzduch je priam presýtený sladkou vôňou kvetín?! Netvrdím, že Vianočná atmosféra nemá čo to do seba, veď práve v tomto období je Viedeň jednou z najnavštevovanejších metropol sveta, no aj tak túto predstavu nedokážem vytesniť z mojej mysle a niekde v hĺbke duše viem, že sa tu skôr či neskôr znova vrátim. Zatiaľ mi ale bohato postačí aj táto nezabudnuteľná skúsenosť, na ktorú som si vybrala tých najlepších spolu-cestovateľov na svete! 

***

„Travel makes one modest, you see what a tiny place you occupy in the world.“ - Gustave Flaubert 

Ako druhá v poradí upútala našu pozornosť táto veľkolepá stavba - Dóm svätého Štefana, ktorej návštevu sme si nemohli nechať ujsť. Veď napokon sme tu aj strávili podstatnú časť našich potuliek, či už motkaním sa po Vianočných trhoch, ktorého boli rozostavené aj okolo tejto katedrály, alebo v samotnom Dóme. Je mi ľúto, že sa mi nepodarilo zachytiť aspoň zopár kvalitných záberov čo sa interiéru týka, pretože to bolo naozaj niečo dych berúce, no môj mobil začal protestovať a zjavne si myslel, že rozmazané, nezaostrené fotografie budú pre tento článok ako stvorené. Každopádne, nejaké zábery vonkajška predsa len mám, nuž a posúďte samy...Pri takýchto stavbách sa človek vždy zamýšľa nad tým, ako niečo také mohli v danej dobe postaviť? Ako prebiehal samotný proces výstavby, koľko času, síl a trpezlivosti si to muselo vyžadovať?
Spomínam si, ako sme sa po dlhom dni strávenom cestovaním a chodením, unavené sedeli vo vnútri a modlili sa, keď zrazu akási skupinka detičiek, spolu so svojou vychovávateľkou, začala spievať nádherné vianočné nemecké koledy. Celú tu atmosféru to tak nádherne dopĺňalo, až sa mi tisli slzy do oči - také niečo musí človek zažiť. Dokonalé.

***

Kostol svätého Karla Boromejského

„The best things in life are the people you love, the places you’ve seen, and the memories you’ve made along the way.“ - Anonym

Posledná séria fotiek je opäť zo zámku Schönbrunn (okrem prvej z nich. ako ste si už iste všimli podľa popisu), konkrétne z jeho spomínaných záhrad a okolia. Ešte nikdy, za celý môj život, som nevidela niečo tak obrovské a rozmanité, nikdy. Záhony vytvarované do emblému bývalých panovníkov, fontány a sochy vynímajúce sa na každom kroku, stromy zastrihnuté do konkrétnych symetrických tvarov... Po príchode domov som si uvedomila, že ja som vlastne ani nemala čas na to, aby som preskúmala každý kút tohto miesta, o kopec vecí ostalo pred mojím zrakom stále utajených. Toto miesto jednoducho robí všetko preto, len aby ma k sebe ešte aspoň raz pritiahlo  - zatiaľ sa mu to darí veľmi dobre.

Na celú prehliadku Viedne sme dokopy mali iba necelých 7 hodín (keďže samotná cesta vlakom nám zabrala vyše 8 hodín), čo ani zďaleka nestačí, ak si chcete prezrieť naozaj všetko a v kľude. Bohu vďaka za metro, ktorého sa na Slovensku asi nikdy nedočkáme, pretože tak rýchlo som sa z miesta na miesto ešte nikdy nedostala....keď sa tak spätne pozerám na tento článok, asi by som ho mala premenovať z Cesty naprieč hranicami na Nikdyland a zároveň si tiež robiť čiarky zakaždým, keď to slovko použijem. Mnoho veci som totižto okúsila po prvý krát a bol to zážitok na celý život.

Ako ste na tom s cestovaním Vy? Navštívili ste tohto roku nejaké zaujímavé miesta, ktoré by ste odporúčali aj ostatným? Boli ste aj v samotnej Viedni? Budem veľmi rada, ak sa o svoje zážitky podelíte dole v komentároch.
Dúfam, že sa Vám tento článok páčil a že sa čoskoro uvidíme pri ďalšom. Zatiaľ Vám prajem krásny zvyšok dnešného dňa - s prípravami na Vianoce to nepreháňajte, nezabúdajte, že tieto sviatky majú byť o pokoji, nie o tom, že si zrušíte nervy ešte deň pred nimi - a nezabúdajte na úsmev. Bye♥