Korisť ( Tom Isbell )
Originálny názov: The Prey
Séria: The Hatchery
Vydavateľstvo: IKAR
Rok vydania: 2015
Väzba: Pevná s prebalom
Počet strán: 360
Hodnotenie: 4,5/5
Anotácia:
Správu som napísal na kamarátovom obstarožnom písacom stroji. Počuli sme síce aj o mobiloch, počítačoch a o akomsi internete, no všetko sa stratilo v elektromagnetickom poli vybuchujúcich bômb. Omega. Tak volali ten deň. Definitívny koniec.
V prietrži elektromagnetickej radiácie sa všetko, čo iba vzdialene pripomínalo elektroniku, spieklo na uhoľ. Počítače sa stali predmetom legiend. Väčšina áut zostala nepojazdná. A hoci som zachytil čosi o lietadlách, v živote som nijaké nevidel. Ani som nečakal, že sa to niekedy zmení.
Nová vláda nad vojnou zničenou krajinou vyhlási stanné právo a obyvateľstvo rozdelí do táborov. O dvadsať rokov nato skupinka bažantov, ako ich označujú, zisťuje, že svet je iný, než im tvrdili. Poznačení radiáciou putujú do záchytných táborov, kde z nich vychovávajú korisť, nevyhnutnú súčasť každého lovu. Jedinou nádejou je útek do susednej krajiny, lenže lovci pozorne sledujú stopu. Utečenci bojujú za lepšiu budúcnosť a čelia nielen sadistickým chúťkam svojich nepriateľov, ale aj vnútorným výzvam na ceste k osobnej zrelosti.
***
Konečne! Konečne kniha, ktorá ma dokázala zaujať natoľko, že som ju bola schopná vytiahnuť ráno o 7-mej počas cesty autobusom do školy a vymeniť ju tak za pol hodinku sladkého spánku navyše. A to aj napriek všetkým tým záporným recenziám, ktoré som si prečítala na Goodreads, čo opäť potvrdzuje pravidlo uplatňované minimálne v mojom prípade: 'Hovoríš, že tá kniha sa nedá čítať? Sem s ňou! Stavím sa, že ja ju budem milovať!' No a stalo sa.Veľa ľudí túto knihu prirovnáva k sériám ako Hry o život alebo The Maze Runner, bohužiaľ moje stanovisko k tejto téme ostáva aspoň na teraz otvorené, pretože som ani jednu z týchto sérií nečítala a tak vám to neviem potvrdiť. No na základe ďalších info si môžete urobiť vlastný názor. Každopádne, nechápem celý ten negativizmus okolo toho, v dnešnej dobe už len ťažko nájsť knihu, ktorá by bola originálna a rozoberala tému, ktorá nebola rozpísaná už niekde inde - príkladom rovnakého problému je aj séria Divergencie. Ak je kniha dobrá tak potom čo, nikto Vás predsa nenúti do čítania. No nič to.
Vo všeobecnosti sa kniha číta veľmi ľahko. Kapitoly sú krátke, takže ak som si povedala, že prečítam ešte jednu a už končím, skončila som o ďalších 10 kapitol ďalej, alebo ako to bolo dnes - dokázala som dočítať zvyšnú polovicu knihy behom pár hodín a poviem Vám ľudia.. ten koniec ...Juj. Dúfam že sa pokračovania dočkám čím skôr.
Je rozdelená do troch častí, ktoré rozoberajú život detí v tábore aj mimo neho, a to ako sa ich situácia postupne vyvíja. Príbeh je taktiež prerozprávaný z dvoch pohľadov, jeden patrí Hope a druhý chlapcovi ktorého prezývajú Buchla (Môže mi prosím Vás niekto vysvetliť, prečo človeka, ktorý miluje knihy pomenujú práve Buchla? Pretože to slovo mi je absolútne neznáme, slang?). Čo sa tohto týka, jednoznačne som si obľúbila viac Buchlu ako Hope, no k tomu neskôr.Ako ste sa už mohli dočítať v anotácii, nachádzame sa v období po vojne, ktorá mala devastujúce účinky. Veľa ľudí zomrelo a tí čo prežili sú buď na úteku alebo poznačení radiáciou a uväznení v táboroch. Svojím spôsobom mi to dosť pripomína koncentračné tábory - baráky, 3 metrové ploty s ostnatým drôtom, každodenná drina a na konci vás čaká krutá smrť, samozrejme, ak dovtedy nezomriete na ARS (Akútny radiačný syndróm).
„Divoké zvieratá nikdy nezabíjajú bezdôvodne.
Jedine človek sa vyžíva v smrti
a trápení svojho druhu.“
Tábor Voľnosti určený chlapcom, kde majú všetci spoločné meno John a rozlišujú sa iba číslom. Rodičov nepoznajú a každý jeden je poznačený dávkou žiarenia, ktorá spôsobila isté vývojové vady. Napríklad taký Štvorprstko (vysvetlenie ani netreba), Nervoš (ten má neustále tiky), Fakľa (pokožka posiata červenými fľakmi) a ďalší medzi ktorými je aj Buchla (John- L186), ten má napríklad jednu nohu kratšiu ako tú druhú a preto pokrivkáva. No a potom tu máme Mačku, chlapec ktorý sa v ich tábore objaví náhodou v katastrofálnom stave, no aj po jeho zotavení odmieta čokoľvek prezradiť. Je tajomný, odhodlaný, nezlomný a narozdiel od ostatných je jediný, ktorý nie je postihnutý radiáciou. No a je pravým opakom Buchlu. Zo všetkých postáv som si napokon aj tak najviac obľúbila práve jeho a bude to najskôr tým, že je to vlastne moja verzia, no v opačnom pohlaví. Introvert, ktorý trpí neustále posmešky kvôli tomu, že miluje knihy. No aj napriek tomu že je tichý a nedôveruje len tak hocikomu, ak si napokon jeho dôveru získate, je ochotný urobiť čokoľvek len aby vás ochránil, aj keď si to očividne istá osoba nedokáže uvedomiť.
A tak sa dostávame k Hope, jedno z dvojčiat, ktorému sa darilo aj spolu so svojou sestrou Faith a otcom utekať 10 rokov. No aj napriek tak dlhému úspešnému skrývaniu napokon príde čas, kedy otec umiera a jeho posledným želaním je, aby sa sestry rozdelili. Ako dôvod uvádza to, že Hope má bez Faith väčšiu šancu utiecť a prežiť, no ak ostanú spolu a vojaci ich chytia, zomrú obidve. Faith je totižto slabšie dvojča. Je veľmi krehká, útla a bojazlivejšia, zatiaľ čo Hope je rodený vodca, veľmi silná a odhodlaná. Napriek prosbe otca ostáva so sestrou a týmto je smerovanie ich života jasné.
Autor sa síce snažil vykresliť vzťah dvojčiat ako veľmi silný, nezlomné puto, no správanie Hope vo mne vyvolalo presný opak. Rozprávky o tom ako ju chce chrániť no keď príde na lámanie chleba, nespraví nič. A takto sa správala asi ku každému. Myšlienky o jednom a činy presne o tom druhom. Neskutočne ma tým štvala - jedna z výhod krátkych kapitol.
„Zvykli si. A to je na tom najsmutnejšie. Zvykajú si na veci, na ktoré by si nikdy zvyknúť nemali.“
No a na záver snáď už len toľko, že ak som Vás touto recenziu navnadila a Vy sa k tejto knihe niekedy dostanete, pevne verím, že sa Vám bude páčiť rovnako ako mne. To by bolo asi všetko. Ďakujem všetkým, ktorí klikli na tento článok a dočítala sa až sem, prípadne za komentár. Vážne si to veľmi cením. Vidíme sa pri ďalšom príspevku, ktorý by mal byť čoskoro. Bye♥
Tvoje recenzie sú úžasné! Skvelo napísané a nechýba ani vtip, takže som si čítanie opäť užila, a to myslím vážne ;))
OdpovedaťOdstrániťO knihe som už počula, niekde zahliadla, no ako som už raz spomínala, mňa tie dystopie až tak nelákajú, i keď...nikdy nehovor nikdy...takže musím povedať, že si ma nalákala. Znie to fajn a keďže Hry o život mám stále rada a dúfam, že ma aj Labyrint aspoň trochu nadchne, mohla by som niekedy dať šancu aj tejto. Určite si ju píšem a aj keď je to možno niečo, čo tu už "bolo", ako radi tvrdíme, podľa mňa dôležité je ako je to napísané, pretože hocaké klišé ak je skvelo napísané, dokáže zaujať a nadchnúť aj keď sme to už počuli, či čítali...no ak je tam len nápad a len chabo spracované, tak to nestojí za to...No z recenzie súdim, že táto kniha musela byť super a Buchlu som si obľúbila aj ja (vidím v ňom tiež seba, a také postavy si je ťažko neobľúbiť :D)...takže ďakujem za typ, určite po knihe kuknem ;))
Ďakujem kráásne! ♥ Páni, ani netušíš ako veľmi si to cením, fakt si ma nesmierne potešila. V recenziách sa ešte stále snažím nájsť, ako mi čo sedí a tak, no a som si vedomá toho, že na skvelú recenziu si ešte budem musieť počkať a riadne zamakať. Takže si ma týmto naozaj povzbudila. :)
OdpovedaťOdstrániťMáš to tak ako ja s knihami romantického žánru, tiež ich veľmi nemusím, lebo mi príde že už po pár vetách by som vedela prerozprávať celý deň, no občas si predsa len niečo zoženiem a poviem Ti, niekedy vedia prekvapiť a zaujať viac ako tieto dystopické, ktoré zasa milujem. Čiže áno, ide predovšetkým o to, ako auto dokáže príbeh podať a vtiahnuť čitateľa do deja aby sa nenudil ani minútku. :)
Je to tak, my sme tiež také malé Buchličky s neschopnosťou odolať knihám. :D Takí predsa musia držať pokope. :D Som rada že som Ťa touto recenziou dokázala tak presvedčiť a pevne verím, že ak sa k nej v budúcnosti dostaneš, tak že ťa nesklame. :)