Muž menom Ove (Frederik Backman)

Originálny názov: En man som heter Ove

Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2015

Väzba: Tvrdá s prebalom

Počet strán: 336

Hodnotenie: 5/5

Anotácia:

Smutnosmiešne rozprávanie o láske, neporiadnych susedoch, kvalitnom náradí a aute značky Saab.

Román Fredrika Backmana o starom frflošovi humorne stvárňuje celý rad situácií, ktoré dôverne poznáme. Je to kniha, ktorá má svoj vlastný svet, ale zároveň nám hovorí niečo dôležité o nás a našej súčasnosti.
 Ove je starší pán, aký žije snáď v každom obytnom dome - večne nevrlý, zatrpknutý frfloš, v ktorom len ťažko odhalíte dobré srdce. Milovaná žena mu umrela, stal sa z neho samotár a pomaly stráca zmysel života. Kedysi býval predsedom spoločenstva vlastníkov domov, ale vystriedali ho už pred niekoľkými rokmi. Rozhodne mu to však nezabránilo vykonávať funkciu strážcu poriadku. Samozvaného.
Keď sa do domu naproti prisťahujú mladí hluční susedia a namiesto pozdravu sa im len tak mimochodom podarí nacúvať do Oveho poštovej schránky, a ešte k tomu japonským autom, spustí sa kolotoč nečakaných udalostí. Začína sa príbeh o prekvapujúcom priateľstve, túlavom kocúrovi a najmä o tom, ako sa ľuďom, ktorí sa s Ovem stretnú, zmení život. Príbeh sa nesie v podobnom duchu ako román Jonasa Jonassona Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol alebo film Tak dobre, ako sa len dá s Jackom Nicholsonom. Knihu Muž menom Ove preložili doteraz do dvadsiatich piatich jazykov a pripravuje sa aj filmové spracovanie.

***

Prešiel už nejaký ten čas odvtedy, čo som na blogu uverejnila nejakú z recenzií aj napriek tomu, že kníh som prečítala neúrekom. Čo k tomu dodať? Kríza zjavne nepoľavila a múza stále odmieta ponúknuť svoje služby. Každopádne, rozhodla som sa, že to predsa len skúsim vlastnými silami a takto Vám prinášam môj názor na knihu, ktorú som v Júli dočítala ako poslednú. Tie, ktoré sa nachádzajú v rade pred ňou, si preto budú musieť ešte chvíľku počkať. Veď predsa ide o princíp a ten musí byť vždy na prvom mieste! Ale nie...

Táto kniha stála na mojej poličke už veľmi dlhú dobu, ak mám byť presná, v Septembri by to bol už celý jeden rok! Strašné keď sa nad tým tak zamyslím...páni. Za ten čas ju stihla prečítať dokonca aj moja mamka – a preto ju odporúča aspoň jedna z desiatich (tých zvyšných 9 máte na starosti Vy!) – a aj napriek jej krásny slovám na túto knihu mi trvalo celých 10 mesiacov, kým som ju konečne zobrala do rúk a začítala sa do jej slov. No keďže kniha je prečítaná a pocity z nej vo mne stále doznievajú, týmto sa už nebudem ďalej zapodievať a radšej sa sústredim na to, aby jej aspoň recenzia bola venovaná včas, pretože si to zaslúži.

„Všetci ľudia chcú mať hodnotný život, ale každý človek vyznáva iné hodnoty,“ konštatovala Sonja.

 Samozrejme ako pri väčšine mojich recenzií, aj tu začnem obálkou, pretože to je to, čo priláka pozornosť každého knihomoľa ako prvé. Svojim spôsobom je naozaj krásna, trefná a pri pohľade na ňu Vám mysľou prebehne tisícka nevypovedaných slov. V tomto prípade ani nie je potrebné ich ‚zvečnenie‘ v podobe anotácie, pretože každému je hneď jasné, akým smerom sa tento príbeh bude uberať. Alebo si to aspoň myslíte.

 Kniha je rozdelená do tridsiatich deviatich kapitol a epilógu, pričom sa striedavo venujú raz minulosti a potom zasa prítomnosti. To celý príbeh príjemne oživuje, keďže vy postupne odkrývate stále viac a viac, nielen z Oveho, minulosti, čím sa priebežne formuje a mení Váš názor a chápanie konania určitých postáv. Okrem toho som si tiež všimla, že každá jedna z nich je vždy zakončená krátkou vetou, ktorá nám buď referuje celý príbeh akoby poučením alebo ako pripomienkou na to, k čomu opisovaná udalosť viedla, čo teda aspoň u mňa navodzovalo pocit...nostalgie? Tak či onak, s každou ďalšou kapitolou sa na Vás nabaľuje o jednu múdrosť do života viac. No čo tieto kapitoly spája úplne najviac? Muž menom Ove. 

59 ročný Ove bol odjakživa taký – mĺkvy, pracovitý, čestný, odhodlaný, verný a aj keď si to o ňom veľa ľudí nemyslelo, milujúci chlap. Aj napriek tomu, že väčšina ľudí ho 'pozná' iba ako starého, večne nespokojného, frfloša. Jednoducho vedel kam jeho život smeruje aj napriek tomu, že mu to neraz veľmi skomplikoval a snažil sa jeho kroky presmerovať na vedľajšiu koľaj, Ove jednoducho zatol zuby, postavil sa opäť na nohy a kráčal ďalej tým istým smerom ako predtým...samozrejme až kým mu do života nevstúpila Sonja. Každý by mal mať vo svojom živote Sonju. Človek so slnkom v srdci a v úsmeve, ktorý nachádza krásu a zmysel v každom človeku a ktorý dokáže využiť všetko čo mu život ponúka vo svoj prospech, či už ide o veci dobré alebo zlé.

 Ako to už vo väčšine prípadov býva, keď Vám skríži cestu žena, je jasné že sa Vám celý život obráti na ruby. Aj keď ste doteraz mali vo všetkom jasno. My si totižto vždy presadíme svoje, že áno? No čo sa stane, ak láska nášho života, ktorá nám doň vstúpila tak nečakane, rovnako nečakane aj odíde? Navyše ak sa jedna o chlapa ako Ove – muža princípov, presných pravidiel a zabehaných rutín? Vznikne nádherný a jedinečný príbeh, ktorý Vás chytí za srdce. Pretože aj napriek tomu, že niektorí ľudia z nášho života odídu priskoro, dokážu za sebou zanechať tak veľa, že to na ľudí vplýva aj naďalej tak, akoby tu stále boli.

Bol to muž čierno-bieleho videnia sveta.

A ona bola farba. Bola preňho všetkými farbami.

Je pravda, že prvá polovica bola pre mňa naozaj tvrdým orieškom, keďže sa mi do nej veľmi nechcelo púšťať a trochu dlhšie mi trvalo, kým so sa do nej naozaj začítala, no keď sa mi napokon predsa len podarilo prekročiť ju, od tej druhej som sa nedokázala odtrhnúť. 

Toľko nádherných myšlienok, ktoré sa s vami budú niesť životom ešte veľmi dlho, ktoré zmenia Váš pohľad na ľudí a na to, že nikdy nie je správne súdiť niekoho iba na pohľad. Toľko krásnych postáv, pričom každej z nich autor venoval dostatok času na to, aby jej pridelil to správne miesto v Oveho živote, dokonca aj tej mačacej kreatúre. Nik tam nebol nazvyš a každý so sebou niesol úžasné posolstvo. Verte mi, ak by som ich mala začať menovať, neskončila by som snáď ani do budúceho leta!

Autor dokázal napísať naozaj krásny príbeh, ktorý iba 'čírou náhodou' pripomína tie dnešné časy, s prepracovanými postavami a tak som napokon ten nepodarený začiatok pripísala ako chybu na zoznam mne samej. Nedalo sa inak. Po dočítaní epilógu môj prst jednoducho smeroval k tej piatej hviezdičke a ja som si nevedela pomôcť - neľutujem to.

Čo dodať na záver?! Ak sa obzeráte po knihe, ktorá by vás dokázala rozosmiať a zároveň rozplakať, po niečom čo Vás donúti zamyslieť sa nad životom a prehodnotiť isté veci, myslím, že toto dielo by bolo ideálnou voľbou - vrelo odporúčam. Ak sa na to predsa len necítite, je tu aj film, ktorý som sa síce ešte nepokúšala nájsť, a neviem ako je to s dabingom či titulkami, no na základe traileru môžem povedať, že by som si ho nesmierne užila, aj keby som nerozumela ani len slovu. Pre zvedavých trailer TU. No a aby ste mi verili (nech už ide o ktorúkoľvek verziu), na záver prikladám zopár krásnych úryvkov. Zatiaľ sa majte krásne a do(ne)čítania - snaha o originálny záver. Bye♥

***

Ľúbiť niekoho je ako nasťahovať sa do domu. Spočiatku sa človek zaľúbi do novoty a každé ráno sa budí s údivom, že skutočne patrí jemu, a podvedome sa trochu strachuje, že ktosi pribehne a oznámi, že došlo k obrovskému omylu a taký krásny život nebol určený preňho. No rokmi fasáda opadá, drevo popuká a človek začne svoj dom milovať nie preto, že je dokonalý, ale práve pre jeho nedokonalosť. Naučí sa poznať všetky kúty a zákutia, ako dosiahnuť, aby kľúč nezmŕzal v zámke, keď je vonku chladno, ktoré parkety sa trochu prehýbajú, keď na ne stúpi, a ako otvoriť dvere skrine, aby nevŕzgali. Lebo všetky tieto malé tajomstvá spolu tvoria domov.

***
Často mu hovorievala, že „nech si človek vyberie akúkoľvek cestu, čosi ťa dovedie na vopred určené miesto.“ Pre ňu to bolo čosi.
Pre Oveho to však bol ktosi.
***
Ľudia vždy vravievali, že Ove a jeho žena sú ako deň a noc. Ove, prirodzene, chápal, že pod nocou rozumejú jeho. No neprekážalo mu to. Za to jeho ženu vždy pobavilo, keď to niekto vyslovil, a zakaždým so smiechom vysvetlila, že jediný dôvod, prečo si o Ovem myslia, že je noc, spočíva v tom, že je priveľmi skúpy, aby rozsvietil slnko.
***
Lenže všetci ľudia sú v podstate časoví optimisti. Vždy veria, že na všetko majú dosť času.
Aj na slová.