MAGNUS BANE - Zápisky Veľkobosoráka

Originálny názov: The Bane Chronicles
Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania: 2016
Väzba: Pevná s prebalom
Počet strán: 448
Hodnotenie: 5/5




Anotácia:

Neopakovateľná príležitosť pre fanúšikov sérií Nástroje smrteľníkov a Pekelné stroje nazrieť do tajomného života Magnusa Banea. V tejto jedinečnej knihe vám prinášame jedenásť príbehov, ktoré poodhaľujú rúško tajomstva, čo zahmlieva štyristoročný život obľúbeného veľkobosoráka Brooklynu. Magnus Bane to nemá v živote ľahké, pretože pre bosoráka sú na prvom mieste vždy problémy iných. Jeho život je dlhý, rad jeho mileniek a milencov ešte dlhší. No Magnus má dar, ako byť v pravý čas na správnom - alebo aj nesprávnom - mieste. Francúzska revolúcia, prohibícia v Amerike alebo prvá veľká bitka medzi Valentinom a Tieňolovcami je len zlomok z toho, čo Magnus prežil na vlastnej koži. Za štyristo rokov sa toho nazbieralo toľko, že mu to nikto nikdy neuverí. A týchto jedenásť poviedok... Magnus pravdepodobne preklína toho, kto ich vypustil do sveta.

***

Mám na výber viacero možností:

  1. Pôjdem von, vyberiem hojdačku a chytím aspoň trochu farby, keďže momentálne sa radím medzi vedúcich vápenky. 
  2.  Ostanem vo vnútri a napíšem túto recenziu aj napriek tomu, že moja ľavá ruka mi ide odpadnúť od tela. Alebo sa aspoň pustím do čítania.
  3.   Ostanem vo vnútri a prepíšem si tú nečitateľnú kopu poznámok, z ktorých ma čaká v Štvrtok zápočet. 
  4.  Pôjdem spať...

 Nuž, každá z týchto možností je lákavá (okrem tej trojky) a ak by môj notebook nekapituloval po prvej minúte bez šťavy z batérie, každá z možnosti by sa dala skombinovať a realizovať. Realita je bohužiaľ iná a ja som sa musela rozhodnúť iba pre jednu z nich a tak som prehovorila k svojej duši: „Veronika, ak tú recenziu nenapíšeš dnes, pravdepodobne sa k nej dostaneš až o mesiac – ak vôbec. Bolo by ozaj dobre, ak by si sa premohla a niečo zo seba skúsila vyškrabať hneď teraz.“ Nooo a tak plná odholania, som po tomto riadku..ehm.. zaspala. K bolesti ruky sa totižto pridala tenzná cefalea a s tým sa už bojovať nedalo.
Taktiež trošku trapas vzhľadom na to, že minule som spomínala, ako strašne mi blogovanie chýba a teraz tu hovorím o nútení sa do niečoho. Nie, nie je to tak. O tejto knihe by som ozaj veľmi rada písala romány, bájky, básne..čokoľvek, no rovnako ako pri Kódexe, nie je tu toho veľa čo povedať. Či? Prejdime radšej k pravej podstate tohto článku.

 Prvou vecou, ktorou sa budem zaoberať, bude jednoznačne opäť obálka. Ak si trošku zaspomíname, tak zistíme, že ohľadom Kódexu bolo veľké halo a strašne veľa negatívnych ohlasov, ktoré sa v konečnom dôsledku ukázali ako celkom zbytočné – minimálne z mojej strany, pretože obálka bola podľa mňa, a teda vlastne ešte stále je, perfektná. V tomto prípade sa nič podobné neriešilo a niet ani divu. Je robená rovnakým spôsobom ako séria, ktorá jej predchádza, a to jest – Séria Nástroje smrteľníkov. Krásna, lesklá, kráľovsky modrá v kombinácii so zlatým písmom – čo viac si priať. Úžasné stelesnenie Magnusa v podobe knihy.

 Magnus Bane a.k.a Veľké prekliatie (zaujímavá voľba mena). No môžete povedať krivého slova na knihu, ktorá je venovaná tomuto veľkolepému Veľkobosorákovi Brooklynu? Môžete? Nie. Navyše, ak sa tu jedná o pokračovanie vašej najobľúbenejšej série, na ktoré čakáte niekoľko hrozne dlhých mesiacov.. Bolo by vážne smutné, ak by vás nakoniec čakalo iba jedno veľké, tučné sklamanie. Chvála Bohu, nič také sa nestalo a ja môžem s kľudom na duši povedať, že je presne taká, akú som si ju predstavovala.
Kniha sa teda skladá z 11 kapitol, ktoré rozoberajú Magnusov život od roku 1791 až po súčasnosť. Začiatok každej z nich zdobí menší úryvok a krásna ilustrácia (mini komix), ktoré knihu príjemne spestrili. Prinášajú mnoho nových aj starých faktov z jeho života, ktoré človeka buď rozosmejú, zahrejú pri srdci alebo vtisnú slzy do očí. Ak ste rovnako ako ja Magnusa zbožňovali už od prvej chvíle, kedy bol prvý krát spomenutý v Meste Kostí, po tomto ho určite budete milovať omnoho viac. A to nie len z dôvodu, že v súvislosti s jeho prítomnosťou vždy nastanú nejaké vtipné momenty nabité sarkazmom (možno trošku alkoholom), prípadne naozaj milé chvíľky s Alecom. Zachádzame podstatne hlbšie do Magnusovej osobnosti a minulosti. Postupne zisťujeme čo všetko so sebou prináša nekonečný život bosoráka s neobmedzenými možnosťami. Nie je to až také ľahké, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Aj za tou najsebavedomejšou tvárou sa totižto vždy ukrýva zlomené srdce.


„Povedal si nám, že ťa máme nechať v púšti, lebo chceš začať nový život ako kaktus,“ odvetila bezvýrazne Catarina. „Potom si vyčaroval drobné ihly a začal si ich do nás hádzať. S výnimočnou presnosťou.“

Opäť budete počas čítania neustále atakovaní vlnami nostalgie a ...ja sa tu vážne nechcem rozplývať ako bezhlavo zamilované dievčatá nad Justin Bieberom (neviem prečo spomínam práve jeho, bez urážky), no musíte ma chápať. Zastavte sa na chvíľu a spomeňte si na moment, keď ste v ruke držali knihu a odmietali ste prečítať poslednú stranu, pretože sa vám ta kniha tak strašne páčila a vy ste si nevedeli predstaviť život bez nej a tak ste to naťahovali ako žuvačku prilepenú na spodnej strane lavice za krásneho letného sparného dňa, no napokon ten koniec aj tak prišiel. Aj vlastnú dušu by ste zapredali len aby k tomu nedošlo, no bohužiaľ. Váš život sa zrútil, koniec sveta, čo teraz ?! No a tu zrazu zistíte, že sa autor rozhodol v tejto sérii pokračovať prostredníctvom jednej postavy, vďaka ktorej sa budete môcť spätne vrátiť k všetkým ostatným a opätovne si nechať roztrieštiť srdce na márne kúsky. No aby som nepreháňala, tak možno niektoré z tých roztrieštených kúskov si môžete aj pozliepať naspäť dohromady.
Tak presne takto to je aj v tomto prípade. Všetky staré pocity, ktoré boli naveky zamknuté v špeciálnej priehradke, vyhradenej iba pre Cassandru a jej talent, opäť ožívajú. 
Preto mi celkom nejde do hlavy to kritizovanie od niektorých ľudí: „Robí to iba pre peniaze!“ („Čo je veľa - to je málo..teda..veľa, veľa som chcela napísať.“) Aj keby, nikoho predsa nenúti svoje knihy kupovať, každý ma právo slobodnej voľby. Ak si spokojný s tým, ako sa všetko skončilo a nechceš sa dozvedieť viac, tvoja vec. No aspoň zbytočne nekaz radosť ostatným.

Potom som ho na chvíľu stratil, a keď som ho dobehol, už bol v Hyde Parku. Vliezol do jazera Serpentine, roztiahol ruky a vykrikoval:„Prijmite ma za svojho kráľa, kačky!“
Predpokladám, že všetci si viete domyslieť, ku ktorému klanu patrí toto indivíduum. :D

Ak ste si mysleli, že Magnusa máte prečítaného, ste na omyle a táto kniha Vám to dokáže. Konečne sa dostávame k Magnusovej minulosti, o ktorej tak strašne nerád - vlastne vôbec - ne/rozprával. Konečne môžeme plne pochopiť veci aj z jeho perspektívy, jeho pocity, jeho myšlienky, prečo je taký aký je. No okrem toho prináša oveľa viac, mnoho krásnych myšlienok, nad ktorými sa človek pozastaví a na chvíľku zamyslí a napokon zistí, že na pochopenie niektorých vecí, sme mi ľudia zjavne príliš hlúpy alebo naopak - malo by nám to byť jasné už dáávno. Svet by napokon vyzeral inak. 
Každopádne to bolo veľmi príjemné čítanie, ako inak, Cassandra nesklamala ani v tomto prípade a ja sa už teraz neviem dočkať na Simona a jeho príbehy z Tieňoloveckej akadémie.

No a na úplný záver by som si dovolila vypísať sem niekoľko pasáži, o ktorých som sa vyjadrovala iba pred chvíľkou. Prajem Vám krásny zvyšok dňa. Vidíme sa pri ďalšom príspevku. Bye♥
P.S.: Obrázky, ktoré som použila v tejto recenzii sú tarotové karty, ktoré sa dajú zakúpiť aj v skutočnosti. Stoja síce trošku viaac, no ak ste ochotní a bohatí - no problemo. Prípadne si môžete zakúpiť o nič lacnejšiu, ale za to brutálne krásnu knihu s názvom A history of notable Shadowhunters. Skoro som odpadla, keď mi ju bff prvý krát ukázala. Musím začať šetriť.

A predsa z nich vycítil to, čo mu zakaždým pripomenulo starú povesť o červenej niti osudu. Neviditeľná šarlátová niť spája istých ľudí, a nech sa akokoľvek pomotá, nikdy sa neroztrhne. 
---
Dúfal, že ak sa raz aj on zblázni tak, že bude otravovať aj okolitý vzduch a zraňovať každého, s kým príde do styku, nájde sa niekto, kto ho bude ľúbiť natoľko, že ho zastaví. Že ho zabije, ak to nepôjde inak.
---
Láska neprekoná všetko. Láska nie vždy vydrží naveky. Občas prídete o všetko, čo máte, a zostane vám iba láska, a občas stratíte aj tú. Magnus však vedel, že láska môže byť poslednou nádejou a hviezdou, ktorá ukazuje smer. Svetlo, ktoré zhaslo, predsa kedysi svietilo.
---
Ešte pred niekoľkými rokmi išlo o jeden z najživších, najveselších a najkreatívnejších kútov mesta. Dobré jedlo na každom rohu a dvojice na prechádzke. Teraz boli kaviarne poloprázdne a ľudia kráčali rýchlo. Toľko ich zomrelo. Toľko úžasných ľudí.
---
Občas mal pocit, že Boh opustil každého - všetky duše na tomto svete.

Komentáre