Kováčov učeň (Laura Frantz)

Originálny názov: Love's Reckoning

Séria: Dedičstvo Ballantyovcov

Vydavateľstvo: i527.net

Rok vydania: 2017

Väzba: Tvrdá

Počet strán: 376

Hodnotenie: 4/5

Anotácia:

V jeden mrazivý decembrový deň roku 1784 prichádza Silas Ballantyne do domu kováča Liegea Leea v okrese York, štáte Pensylvánia. Silas je rozhodnutý čo najskôr dokončiť učňovský zácvik a vydať sa na západ. Ukáže sa ale, že je šikovný pracovník a znamenitý remeselník, preto sa Liege usiluje zdržať ho v Yorku, odvolávajúc sa na starú tradíciu: učeň sa musí oženiť s jednou z majstrových krásnych dcér.
Eden je nežná a čistá duša, zatiaľ čo Elspeth živelná a prešibaná. Alebo? Je to skutočne tak, nie je to iba zdanie? V dome plnom tajomstiev sa každá zo sestier snaží zabezpečiť si budúcnosť. Ktorá si získa Silasovo srdce? A podriadi sa Silas Liegovým zámerom?
V tejto rozsiahlej rodinnej ságe voľby jedného muža rozhodujú o budúcnosti ďalších generácií. Voľby medzi láskou a prácou, medzi priateľmi a nepriateľmi. Toto je Dedičstvo Ballantynovcov.

***

Romány nikdy nepatrili medzi žánre, ktoré by mnou zvykli byť vyhľadávané. Práve naopak. Vždy sa mi akosi priečili, všetky mi prišli na jedno kopyto a ich čítanie ma nebavilo, priam ma ubíjalo. Časom sa v mojom vnútri dokonca vytvoril akýsi odpor a ten viedol k tomu, že som na ne zanevrela úplne. Všetko sa to však zmenilo v momente, kedy sa ku mne začali dostávať prvé romány s kresťanskou tematikou a karta sa tak pomaličky začala obracať. Nuž a k tomuto zvratu istým dielikom určite napomohlo aj dielo od Laury Frantz, ktoré nesie názov Kováčov učeň. Naozaj očarujúca kniha, ktorá na pohľad láka už len svojou obálkou. No rovnako ako aj jej predchodkyne, aj ona v sebe skrýva omnoho viac, a to naozaj krásny príbeh, ktorý sa pred našim zrakom otvára na jednotlivých stránkach, plných slov a emócií, pulzujúcich vlastným životom. Tentokrát je to ten o láske, ktorá je tak silná, až hory prenáša.

Nemala som ani len poňatia o tom, ako veľmi si takéto historické romány dokážu podmaniť moje srdce a myseľ. Ako ľahko ma so sebou dokážu strhnúť do víru diania vo svete, kde platia iné pravidlá. Tento klam vo mne prebýval až do chvíle, kým sa mi do rúk nedostali knihy, ako napríklad Získaj si jej priazeň či práve tá, o ktorej som sa Vám dnes rozhodla priniesť túto -dlho očakávanú (aj mnou samou)- recenziu, a teda Kováčov učeň. Jedná sa síce o dve rozdielne romány, čo podčiarkuje už len samotný fakt - na ktorý predo mnou správne poukázala Mony -, že Frantzová sa narozdiel od Alexandrovej vyhla akejkoľvek hlbšej myšlienke, no to na kvalite knihy rozhodne neuberá. Pretože aj keď sa v tomto príbehu autorka zameriavala predovšetkým na jednotlivé vzťahy a city postáv, práve vďaka ním mohla poukázať na to, aký zničujúci dopad občas môžu mať a verte mi, že v tomto smere autorka naozaj nikoho nešetrila. No aj napriek tomu majú knihy predsa len niečo spoločné. Obe sú totižto zasadené hlboko do obdobia, počas ktorého sa rodil svet taký, aký ho poznáme dnes. Do onej histórie, z ktorej pramení aj náš život a práve to pridáva knihe na osobitnom čare.

„Teraz si na Žalmoch. To je dobré miesto.“ Prevrátil niekoľko stránok dopredu. „Chceš, aby som ti niečo prečítal, Eden?“                                                                                  Krátko prikývla, oči upierala na stránku. Nazerajúc cez jej plece sa usiloval čítať krátko a nehlučne, no jeho škótčina bola taká nezreteľná, že uvažoval, či dobre počula. „Hospodin je môj pastier, nič mi nechýba. Vodí ma na zelené pastviny, privádza ma k tichým vodám...“ (str. 105)

Väčšina príbehu sa niesla vo veľmi kľudnej, tichej, jemnej melódii, ktorú doň vnášala práve Eden. Ešte teraz cítim ten pokoj, ktorý z nej vyžaroval navzdory tomu, že to v živote naozaj nemala ľahké. Tú vytrvalosť, ktorá pramenila z hĺbky jej duše a nútila ju tak kráčať ďalej po ceste za jej vytúženým cieľom, ktorá bola neraz tŕnistá.
Nevinné, mladé žieňa s obrovskou túžbou po Božom slove, ochotné urobiť aj nemožné. Jej oddanosť v tomto smere ma naozaj uchvacovala a v mnohom aj povzbudzovala či inšpirovala. No a keď do jej života napokon vstúpil Silas a otvoril jej dvere, ktoré boli pred ňou doposiaľ zamknuté...Bol to naozaj nesmierne napĺňajúci pocit, listovať naprieč stránkami a sledovať, ako sa životy týchto dvoch mladých ľudí spájajú práve vďaka tejto túžbe spoznať Najvyššieho, vďaka túžbe vložiť svoj život do jeho rúk, aby tak mohlo vzniknúť niečo nádherné, povznesenejšie. Podeliť sa s Ním o svoje strasti a útrapy a kráčať tak životom o niečo ľahšie....
No potom prišiel akýsi zlom v podobe strany 248 (všetkým dobre známa, tuším to číslo čoskoro nahradí povestnú 13-ku) a príbeh nabral taký spád, že sa mi ho podarilo rozdýchať naozaj iba s časom, ktorý odvtedy uplynul. To, že je táto strana spomínaná vo väčšine recenzií teda má svoje opodstatnenie. Každopádne, práve vďaka spomínanému času sa mi podarilo usmerniť tok svojich myšlienok, ktoré som napokon sformulovala do jasného záveru:

• áno, taktiež si myslím, že to autorka vyhrotila až priveľmi a situácia nabrala také tempo, až som si začala myslieť, že táto valiaca sa lavína strašných udalostí nebude mať konca, 
• áno, taktiež si myslím, že sa to dalo obísť všakovakými smermi a zvoliť si inú cestu, po ktorej sa mohla vydať,
• áno, jednoznačne to malo rušivý vplyv, pretože aj napriek tomu, že Eden nemala práve najľahší život, najmä čo sa jej sestry Elspeth týka, určite sa to nedá porovnávať s týmito udalosťami.

No aj napriek tomu všetkému, čo sa na spomínaných stranách udialo, som ku knihe napokon zaujala postoj, ktorý sa s tým všetkým akosi zmieril. Výrazne tomu napomohol aj štýl, ktorým sa nám autorka rozhodla samotný príbeh sprostredkovať. Pretože i keď ide o námet, ktorý vo svojej podstate neprekypuje originálnosťou a teda nejde o nič nové či nepoznané, slová a jeho napredovanie boli také uvoľnené a písané s takou ľahkosťou, že mi to v konečnom dôsledku vôbec nevadilo. Dokázala nájsť tu zlatú strednú cestu, ktorá z Eden neurobila úplnú -neustále sa ľutujúcu- chuderku, no zase ani odvážneho hrdinu, ktorý by mal zapotreby ustavične poukazovať na svoju nenahraditeľnosť. Elspeth vďaka nej nebola úplným stelesnením zla, no naopak ani žiadnou sväticou. A napokon Silas, muž po ktorom túžila každá žena, no jeho srdce si dokázala získať iba jedna. Tá, ktorá ho akceptovala aj s jeho chybami.

Čím je to, že človek môže zmeniť krajinu, domov, oblečenie, no nevykorení obyčaje a vždy ho ovládajú gény? Už od detstva ho nedokázal uspokojiť pohľad na elegantné línie nástroja bez toho, aby nepociťoval potrebu sláčikom ich priviesť k životu. Jeho otec bol taký istý. (str. 55)

Posledné stránky príbehu sú napokon opäť písané rukou starej dobrej Laury čo značí, že som po dočítaní záverečného epilógu mala chuť vyskočiť z kože. Vážne, tuším som si ešte nikdy tak veľmi nepriala pokračovanie hneď po dočítaní a preto dúfam, že nebudeme musieť čakať pridlho.
Kniha bola príjemným spestrením monotónnych dní, nehovoriac o tom že mi mnoho krát sprostredkovala skvelý útek z reality, či naopak riešenie alebo nový pohľad na problémy v tom skutočnom svete. Veľmi pekne preto ďakujem vydavateľstvu i527.net za to, že mi tento poklad zaslali a hlavne za ich zlaté nervy. Naozaj si to veľmi cením a ďakujem!♥
Ak Vás táto kniha zaujala (obálkou, anotáciou alebo možno mojou recenziou, čímkoľvek), môžete si ju zakúpiť Tu, tU alebo TU. Prajem Vám krásny zvyšok dňa, vidíme sa už čoskoro. Bye♥