Vymyslela som si ťa (Francesca Zappia)

Originálny názov: Made You Up

Vydavateľstvo: Ikar

Edícia: Yoli

Rok vydania: 2015

Väzba: Brožovaná väzba

Počet strán: 352

Hodnotenie: 5/5

Anotácia:

Stredoškoláčka Alex je schizofrenička a každý deň zvádza ťažký boj, aby rozoznala skutočnosť od halucinácie. Napriek ťažkému ochoreniu je Alex pevne odhodlaná zachovať si zdravý rozum a ísť na vysokú školu. Vernými spoločníkmi na jej neľahkej ceste sú fotoaparát, magická guľa a jej mladšia sestra Charlie, ktorá ako jediná pri nej stojí za každých okolností. Všetko sa vyvíja nádejne, ale potom sa začne nový školský rok a ona stretne Milesa, chalana, pri ktorom sa jej rozbúši srdce. Je naozaj skutočný? Nevymyslela si ho? Skôr ako spozná pravdu, nájde si nových priateľov, povymetá večierky, zamiluje sa a zažije všetky slasti a strasti tínedžerského života. Alex je naučená žiť vo svojom svete. Zvládne aj ten náš?

***

Áno, ešte stále žijem. Aj napriek tomu, že včerajší deň vyzeral ako môj posledný. Hold, skúškové obdobie sa vie s psychikou človeka poriadne zahrať, samozrejme, pokiaľ nepatríte medzi tých šťastlivcov s povahou MVP. Každopádne, skúšku som zvládla úspešne, môj tep sa v momente kedy mi bola oznámená známka ustálil, šťastím som skúšajúceho skoro vybozkáva (žartujem, to by som si nedovolila :D ) no a predo mnou je teda už len jedna jediná skúška a mesačná prax. No vzhľadom na to, že tento blog nenavštevujete preto, aby ste tu počúvali moje výlevy deprimovaného vysokoškoláka, prejdime radšej k pravej podstate článku.

Odkedy som dočítala posledné riadky tejto knihy, prešiel už nejaký ten čas a aj napriek tomu, že by sa pomedzi všetok ten zmätok a hordy učiva, ktoré som si mala natlačiť do hlavy, našiel čas na napísanie recenzie, vždy som to odložila s tým, že to napíšem inokedy. Za ten čas sa mi dokonca podarilo dočítať poslednú časť série Labyrintu – Smrteľná liečba, takže v najbližšej dobe môžete očakávať recenziu aj na ňu a KONEČNE!....Konečne sa tu možno objaví aj seriózny článok z potuliek. No človek mieni – pán Boh mení, takže bez zbytočných kecov a vyhýbania sa téme už vážne k podstate článku sakra. :D

 Viem že začiatok tohto typu je už v mojom prípade klišé, ale aj napriek tomu ostanem pri mojom starom dobrom odrazovom mostíku – ako ste sa už určite dočítali v anotácii na túto knihu, autorka sa nám chystá predostrieť neobyčajný príbeh stredoškoláčky Alex, ktorá trpí schizofréniou. Neviem či je to tým, že som študentom zdravotníckej fakulty, alebo je to tým, že som vždy chcela poznať odpoveď na to, prečo moja profesorka občianskej náuky zo strednej nikdy nechcela byť zavretá v jednej miestnosti so schizofrenikom...ehm, ale vážne nechcela...no v poslednej dobe ma začali zaujímať knihy, ktoré rozoberajú tému duševných chorôb.
Práve vďaka knihe Všetky skvelé miesta (a taktiež vďaka mojej užasnej BFF, ktorá mi túto knihu kúpila k narodeninám) som mala možnosť opäť nazrieť do mysle niekoho, kto rozmýšľa tak trošku inak. Pozrieť sa na svet očami, ktoré dokážu vidieť veci pre iných neviditeľné a aj napriek tomu, že som mala na začiatku pochybnosti, kniha ma nesklamala.

Celý príbeh je rozdelený do troch častí, aj keď v celku nechápem, k čomu to vlastne bolo dobré, keďže posledná a prvá kapitola v danej časti na seba vždy nadväzovali, čiže príbeh pokračoval presne v tom momente v ktorom skončil. Neviem, či týmto krokom autorka chcela iba zvýrazniť dané okamihy v živote Alex, no v konečnom dôsledku je to aj tak jedno a príbeh to vôbec nekazí – až na to, že ja som sa nad tým dosť dlho zamýšľala a snažila sa nájsť pointu, ktorá mi bohužiaľ utiekla. No na úplnom začiatku, predtým ako sa plynulo vnoríme do prítomnosti, stojí príbeh, ktorý nás vracia do obdobia, kedy sa to všetko začalo. Alex ako malé dievčatko v nákupnom centre, ktoré sa snaží prosiacim homárom vrátiť slobodu. Presne v tento deň jej rodičia zistili, že niečo nie je v poriadku a nasledujúce roky sa odvíjali podľa toho. Alex už viac nebola iba malým obyčajným dievčatkom s obrovskou predstavivosťou.
V celku sa mi Alex ako taká veľmi páčila. Po dlhom čase tu máme hlavnú postavu, ktorá nie je dokonale krásna, múdra, vtipná a bez jedinej chybičky. Máme tu obyčajné dievča s neobyčajne červenými vlasmi, ktoré trpí chorobu a tá jej život strpčuje ako sa len dá. No Alex si aj napriek tomu nájde spôsob, ako odlišovať realitu od neexistujúcich výplodov jej mysle – divné veci v jej okolí si zakaždým vyfotografuje. No nie vždy to ide podľa jej plánu a v živote nastanú aj chvíle, kedy ju jej myseľ aj napriek všetkej snahe nakoniec premôže a ona spolu so svojou rodinou a hlavne milovanou sestrou Charlie, ktorá pri nej stojí za každých okolností, musí začať od začiatku. Práve kvôli takémuto zlomu musí Charlie prestúpiť na novú školu a dokončiť svoj posledný ročník tam. No všetko zlé je na niečo dobré a vďaka svojmu poslednému prešvihu spoznáva Milesa. Ak ste si mysleli, že jedinou záhadou tu bude naša červenovláska, mýlili ste sa, tak ako ja. Spomínate si na príbeh o vyslobodzovaní homárov, od ktorého sa potom vyvíja všetko ostatné? Alex ich neoslobodzovala sama, pomáhal jej pritom Modroočko. No bol skutočný? Nebol to len ďalší s výplodov jej fantázie? Nikdy viac ho predsa nestretla, čo ak Miles a Modroočko nie sú jedna a tá istá osoba?! Svetlé vlasy, modré oči a rovnaká miera inteligencie ešte neznamenajú všetko. Odmeraný Miles, ktorého sa všetci v škole z nevysvetliteľných dôvodov obávajú, predsa nemôže byť ON.

Pokus naslepo.„Si v našom klube?“

Zaváhal. „Áno.“

„Si Jetta?“

Pokrútil hlavou.

Zamračila som sa. „Theo?“

„Nie.“

„Ak nie si ni jedla z nich, musíš byť ja.“ 

Zažmurkal.

„Som to ja?“ spýtala som sa.

„Nedokázal som myslieť na nikoho iného,“povedal.

Celá kniha sa odvíja pod rúškom tajomstva. Sám čitateľ nikdy nevie, či sa jedná o skutočnosť alebo o výmysel. Autorka ma po celý čas držala v napätí a aj napriek tomu, že som si myslela, že ju mám prekuknutú a koniec knihy ma ani náhodou neprekvapí – nuž, nikdy v živote som sa nemohla viac mýliť a odzrkadlilo sa to na mojom údive o čosi neskôr. Počas čítania som sa rozhodne nenudila a moje počiatočné obavy sa postupne rozplývali, tak ako sa stránka otáčala za stránkou a ja som hltala každé jedno slovo, verila každej jednej vete, každej emócii.
Tento príbeh je úplne iný. Vôbec sa nejedná o typickú love story, o typické hlavné hrdinky, o typickú dejovú líniu. Od tohto príbehu môžete očakávať všetko a zároveň nič.. Rozhodne neľutujem čas, ktorý som jej venovala a myslím, že nebude ani vy. Ak si potrebujete trochu oddýchnuť od typickej YA, toto je presne ono.

To by bolo k dnešnému článku asi všetko. Uvedomujem si, že som sa ešte asi pri žiadnej recenzii neopakovala tak ako pri tejto, narážam na vysokú mieru používania slov ako obyčajný/neobyčajný, no verte mi, napísať aspoň niečo mi dalo naozaj zabrať. Môj mozog nie je schopný fungovať normálne...občas/vždy. No verím, že ak to nebude mojou recenziou, tak vás k tejto knihe bude lákať minimálne jej anotácia.

Tak vymyslela alebo nie?!

Bye♥