Snehy Kilimandžára ( Ernest Hemingway ) #1

Originálny názov: The Short Stories of Ernest Hemingway 

Vydavateľstvo: Tatran

Rok vydania: 1970

Väzba: Pevná s prebalom

Počet strán: 272

Hodnotenie: 4/5

Anotácia:

Kniha obsahuje 11 krátkych príbehov, navyše novelu Starec a more a doslov, ktorý je akýmsi kľúčom k autorovej tvorbe. (Stavím sa, že toto je najdlhšia anotácia, ak sa to vôbec dá takto nazvať, akú ste kedy čítali a určite ste sa nedostali až k jej koncu. Je mi ľúto, ale nič iné som k tejto časti nedokázala nájsť.)

***

Tak a konečne sa dostávame k historicky prvej recenzii na knihu zo starších období, ktorú mnohí poznáte ako dielo z povinného čítania - minimálne jednu novelu ktorú táto kniha ako celok obsahuje – a tou je kniha od E. Hemingwaya, Snehy Kilimandžára. Ako som už spomenula v anotácii, je to akýsi zväzok 11 krátkych príbehov a takým bonusom je najznámejšia novela Starec a more.

 Keďže sa blížilo skúškové, povedala som si, že žiadnu knihu teraz určite nebudem začínať čítať a budem sa venovať učeniu, ako správny študent...Lenže, ja som ja a jednoducho som nevydržala. Rozhodla som sa teda, že aj keď už budem niečo čítať, vyberiem si dielo, ktoré ma pri pohľade naň nebude ťahať od učenia a dokážem mu odolať a čas mu venujem jedine vtedy ak ho budem mať nazvyš. Všetci fanúšikovia Hemingwaya práve ostali hlboko urazení a pobúrení ...Áno, viem že je to velikán a jeho diela sú hotovým pokladom, nehovoriac o tejto knihe ktorú v dnešnej dobe len ťažko zohnať a ktorá stála len 15Ksč! (pre porovnanie, ak by ste si chceli zakúpiť čisto iba novelu Starec a more, bez akýchkoľvek poviedok nazvyš, zaplatili by ste okolo 11 eur). No pre človeka ako ja, v ktorého knihovničke nájdete prevažne novodobú literatúru, to je predsa len dosť veľký skok. Iný štýl písania, iné prostredie, problémy, iné ponímanie sveta atď. atď. To Vám snáď ani nemusím hovoriť...

Aby som tu zbytočne nerapotala hodinu a pol o knihe vo všeobecnosti - keďže sa tým absolútne nikde inde nezaoberajú a preto je pre mňa táto kniha doteraz celkom záhadou – môžeme sa pustiť do recenzie prvej poviedky s názvom aký nesie celá kniha, Snehy Kilimandžára.

1.) Snehy Kilimandžára - ide o úvahy profesora, ktorý sa v Afrike nakazil zákernou chorobou. ('anotácia')

 Pri čítaní tejto poviedky to bolo zo začiatku trochu ťažké a zložité, keďže ide o niečo, čo autor nerozpisoval na 400 strán a preto sa ani nevenoval nejakým zdĺhavým opisom. No na druhej strane, opisy boli možno stručné, no zato výstižné a čitateľovi úplne stačili aby si dokázal veci dať na správnu mieru.

 A tak som sa postupne dozvedala vždy o niečo viac zo života známeho spisovateľa (podľa anotácie profesora, opäť som si asi sedela na kábli, ale čítajte ďalej aby ste pochopili moju dedukciu), ktorý chcel toho napísať tak veľa a nakoniec nenapísal nič. Aby jeho príbehy mali ten správny šmrnc, rozhodol sa, že ich chce sám najprv prežiť na vlastnej koži a až tak ich sprostredkovať prostredníctvom slov svojim čitateľom. Preto vo svojom živote vystriedal množstvo žien a precestoval mnoho krajín, až sa mu osudnou a poslednou zastávkou stala Tanzánia – Keňa a jej konkrétna časť – vrch Kilimandžáro kde prežil posledné dni svojho života s manželkou Helenou. Hold, infekciu netreba podceňovať.

 Bolo to vcelku zaujímavé čítanie. Aj keď miestami som Harryho – profesora a.k.a spisovateľa – nenávidela a to preto, ako sa správal k svojej manželke Helene a ako jej v tých posledných chvíľach svojho života vravel že ju nenávidí, že ju vlastne ani nikdy nemiloval a kopec ďalších urážlivých vecí. Dokonalý príklad človeka, ktorému nielenže hnije a odumiera noha, ale pravdepodobne celé vnútro.

„Ak už máš odísť z tohto sveta,“ povedala, „myslíš si, že je potrebné pozabíjať všetko, aby neostalo po tebe absolútne nič? Chcem povedať, musíš vziať všetko so sebou? Musíš zabiť svojho koňa a svoju ženu, spáliť sedlo a zničiť svoj pancier?“

 Záver. Posledné stránky príbehu kedy ste si najprv 100% istý že Harry zomrie, veď ste si boli istý počas celého príbehu, no potom sa tam naskytne krátka časť, ktorá vás na chvíľku zmätie. Je možno takým individuálnym Hemingwayovým poňatím ‚svetla na konci tunela‘ kedy človek blúzni, posledná kvapka nádeje že sa to možno všetko obráti na dobré ...a potom príde smrť.
      Ozaj, ak by ste mali záujem, túto poviedku si môžete okrem čítania pozrieť aj v podobe filmu.

2.) Krátky šťastný život Francisa Macombera (bez anotácie)

 Čo sa týka náročnosti čítania, v porovnaní s tou prvou, sa mi táto poviedka čítala už oveľa ľahšie a rýchlejšie. Bolo tiež oveľa ľahšie sa do príbehu vžiť a nechať sa ním pohltiť už od samého začiatku. Možno to bolo aj tým, že sa mi príbeh zdal zaujímavejší a postavy v ňom mali medzi sebou drsnejší vzťah ako to bolo v tom prvom, no všetko po poriadku.

Príbeh sa odohráva v Afrike, konkrétne na Safari, takže sa opäť nachádzame v nespútanej divočine plnej prekvapení a zákernosti, no v tomto prípade to nebude choroba, ba dokonca ani divá zver, ktorá ukončí šťastný (aj o tomto by sa ale dalo pochybovať), no krátky život Francisa.

Francis a jeho manželka Margot (Margaret) sa rozhodli svoj ‚nudný život boháčov‘ trochu spestriť a to tak, že sa vydali zažívať nové dobrodružstvá do tejto oblasti práve kvôli jej žiadosti a tiež sľubu, že ak ju sem Francis vezme, už nikdy ho s nikým nepodvedie. Dovolím si Margot nazvať obyčajne neobyčajnou zlatokopkou (pre bližšiu špecifikáciu si môžete pustiť niečo od Rytmusa), ktorá svojmu mužovi nielenže nasadila parohy, ona ho k tomu všetkému ešte aj vydierala a ponižovala, pretože mala istotu, že si kvôli svojej hanblivosti aj tak určite nenájde druhú a preto aj po príchode do Afriky neopovrhla možnosťou ‚dobrodružstva‘, ktorá sa jej naskytla hneď po príchode s profesionálnym poľovníkom Wilsonom, ktorý ich na tejto ceste mal sprevádzať.

„Ženy sú najukrutnejšie na svete, pomyslel si; najukrutnejšie, najbezcitnejšie, najdravejšie a najpôvabnejšie, a čím sú tvrdšie, tým väčšmi sa dajú obmäkčiť ich muži alebo sa nervove zrútia.“

 V príbehu sa teda okrem poľovačiek nabitých adrealínom rozoberajú ešte ďalšie dve dôležité línie. Jednou z nich je vnútorný boj Francisa so sebou samým a tou druhou je už spomínaný manželský zväzok, ktorý mu ale vôbec s týmto problémom nepomáha. No napokon predsa len dôjde k progresu a tak sa z Macombera stáva odvážny, sebavedomý muž. Jeho strach sa ale prenáša na Margot, ktorá spomínanú istotu stráca a moment, kedy jej do rúk dali zbraň, bol tou najväčšou chybou...

3.) Hlavné mesto sveta - poviedka o mladých Španieloch, ktorí túžia stať sa toreadormi a pri fingovanom býčom zápase dôjde k tragédii.


Táto poviedka bola tak krátka, že som sa nestihla ani spamätať a bol koniec. Vážne, nemám ani tušenia čo by som k nej asi tak mohla napísať, keďže pointa mi ušla tentokrát úplne. No skúsiť to môžem.

Nachádzame sa v Španielsku, v mestečku Madrid a hlavnou postavou, ktorá nás týmto príbehom sprevádza, je mladý Francisco, tiež prezývaný Paco.

 Paco pracuje ako čašník v penzióne menom Luarca spolu so svojimi dvoma sestrami, o ktorých sa dozvedáme iba to, že sú chyžné a podľa svojho brata taktiež veľmi pekné a svetaskúsené. Samozrejme, Paco taktiež oplýva krásou, navyše je veľmi pracovitý čo sa odráža na tom, že svoju prácu má naozaj rád. Napriek tomu je tu ešte jedna vec, ktorú Francisco nesmierne obdivuje a ňou sú býčie zápasy. Táto vášeň je natoľko silná, že svoju odvahu a odovzdanie je ochotný dokázať za každú cenu. A keď ten deň príde, opäť to Hemingway zakončí tým, že je to jeho posledný deň života. Sadista.

Jeho spolupracovník, umývač riadu, menom Enrique, bol vždy veľmi uštipačný človek. Rovnako sa tak správal aj k Pacovi a pohŕdal ním, neveril že by mal Paco dosť odvahy na to, aby sa postavil voči býkovi aj v aréne. A tak, keď padla zmienka o tom, že si to môžu hneď vyskúšať, Paco neváhal aj napriek tomu, že Enrique začal o tomto fakt stupídnom nápade pochybovať. A tu je teda ten spomínaný plán: na nohy stoličky, ktorá mala v spolupráci s Ricom predstavovať býka, pevne priviazali dve ostré nože. Keď si tú stoličku zdvihol k svojej hlave, čepele mu trčali po jej bokoch a hra sa mohla začať.

Jej koniec si isto viete domyslieť. Čo je ešte horšie, Paco umiera sám. Náhoda, alebo osud, alebo Hemingway, si to naplánovali tak, že v tú osudnú noc v penzióne nikto okrem nich neostal a Rico nebol dosť rýchly na to, aby pomoc prišla v čas.

 4.) Hore v Michigane (bez anotácie) 

Po týchto 3 poviedkach nasledujú ďalšie a vzhľadom na to, že sú ozaj krátke, do tejto recenzie som sa rozhodla pridať ešte 3 ďalšie.

Prvou z nich je práve táto s názvom Hore v Michigane. Opisuje nám príbeh Jima Gilmora, ktorý do Horton Bay prichádza z Kanady. Je opisovaný ako pracovitý, veľmi dobrý remeselník, svojim vzhľadom vôbec nepripomínajúci kováča, ktorý padol do oka Liz Coatesovej. Táto mladá dievčina pracuje u pani Smithovej. Za svoju prácu je vďačná a svoju paniu si váži, no odkedy do tejto malej dedinky prichádza Jim, nedokáže sa sústrediť na nič iné.

 „Liz sa naklonila a pobozkala ho na líce. Spal ďalej. Trochu mu nadvihla hlavu a zadrmala ho. Prevalil hlavu a preglgol. Liz sa rozplakala. Zašla na okraj prístavišťa a zahľadela sa do vody.“

Príbeh sa zameriava hlavne na myšlienky a pocity Liz, ktoré jej boli doteraz neznáme. Hemingway si dal na ich opise ozaj záležať (servítku si pred ústa nekládol, proste Ernest). A tak tu smrť konečne strieda niečo iné. Láska Liz k Jimovi je tak silná, že keď sa jedného dňa predsa len dočká, skúsenosť jej prináša veľké sklamanie a zármutok. A preto tu frázu - 'a žili šťastne až do smrti' - použiť nemôžem. Konieckoncov, tej smrti sme tu mali až až.


5.) Indiánsky tábor (bez anotácie)

Príbeh malého Nicka, ktorý sa spolu so svojím otcom a strýkom Georgom vybral do indiánskeho tábora. Jeho otec ako lekár má za úlohu pomôcť mladej indiánke s pôrodom, ktorý trvá už príliš dlho.

„Je to ťažké umierať, ocko?“

Aj napriek tomu, že pôrod nakoniec prebehne bez problémov - dieťa sa narodí zdravé a matka taktiež prežije - v tak komplikovaných podmienkach, Nickov otec zisťuje, že indián ktorý ležal hore, na posteli nad nimi, sa medzičasom podrezal. Bohužiaľ, netuším či ten indián bol otcom, no najskôr je práve to dôvodom jeho činu. Pravdepodobne nedokázala zniesť to, že svojej žene nevedel nijako pomôcť s trápením. 

6.) Vojakov domov (bez anotácie)

Harold Krebs sa vracia z vojny domov až rok po jej skončení a tak ho už nečakajú žiadne slávnosti ani radosť nad jeho príchodom. Sprvu chcel o vojne rozprávať, no nikto už nebol na tieto historky zvedavý a to ho viedlo k tomu, aby začal klamať. Klamstvom si však privodí rovnakú averziu voči vojne, ako ostatní. 

„Som ti matka,“ riekla. Od malička som ťa nosila pod srdcom.“

Krebsovi prišlo zle a v žalúdku cítil akúsi prázdnotu.“

Povedala by som, že je to príbeh o vojakovi, ktorý sa vracia späť domov, a snaží sa opäť začleniť medzi ľudí, do novej spoločnosti, ktorá sa za ten čas tak veľmi zmenila (pozn. autora: určite ste počuli o Stratenej generácii, ku ktorej patril aj samotný Hemingway). Je to pre neho veľmi ťažké a tak je po celý ten čas pasívny, vôbec do ničoho sa mu nechce, nepociťuje žiadne emócie dokonca ani voči svojej matke. No aj napriek tomu ju napokon poslúchne a odchádza do Kansas City hľadať si prácu...A jeho pokojný, hladký život sa končí. 

***
Suma summarum. 

Takže toto je prvá polovica poviedok z knihy, ktorá na mojej polici ležala pomerne dlho. Zhrnula by som to ako celkom zaujímavé čítanie - konečne budem vedieť o čom je reč, keď sa bude hovoriť o typickom Hemingwayovom štýle - depresívne, smrť sem - smrť tam. Ak ste náhodou niektorú z týchto poviedok čítali a máte na ňu iný názor ako je ten môj, určite ho napíšte dolu do komentárov, budem len rada. Vzhľadom na to, že je to moje prvé čítanie od tohto autora, niektoré veci som si mohla vysvetliť trochu ináč. Napriek tomu dúfam, že sa Vám táto recenzia páčila a že bola aspoň trochu užitočná a možno som Vás ňou aj presvedčila o tom, že klasika vie byť tiež celkom zaujímavá a pútava a možno niektorých ani netreba presviedčať, pretože to už dávno vedia.

Tak a to by bolo k tomuto už aj tak zdĺhavému článku všetko. Dúfam, že sa čoskoro vidíme pri ďalšom. Bye♥