Anna and the French Kiss ( Stephanie Perkins )
Názov: Anna and the French Kiss
Vydavateľstvo: Usborne Publishing
Rok vydania: 2014
Väzba: Paperback
Počet strán: 400
Hodnotenie: 5/5
Anotácia:
Anna is looking forward to her senior year in Atlanta, where she has a great job, a loyal best friend, and a crush on the verge of becoming more. Which is why she is less than thrilled about being shipped off to boarding school in Paris--until she meets Étienne St. Clair. Smart, charming, beautiful, Étienne has it all...including a serious girlfriend.But in the City of Light, wishes have a way of coming true. Will a year of romantic near-misses end with their long-awaited French kiss?
!SPOILERS!
***
Priznávam, že som sa do tejto knihy púšťala s menšími obavami, keďže to bola prvá kniha, ktorú som čítala v cudzom jazyku a navyše obavy sa týkali aj toho, že som si myslela že to bude až príliš presladené. Omyl. Veľký omyl. Ostala som milo prekvapená a v niektorých momentoch až zarazená niečím čo som vôbec nečakala.
Anna, spočiatku vydesená rozhodnutím svojho otca o tom že má posledný rok školy stráviť na internátnej škole v Paríží (American school in Paris) na vlastnú päsť, pričom francúzsky nevie ani ceknúť, si postupom času vďaka svojím novým kamarátom /spolužiakom, a hlavne vďaka Étiennovi St. Clair (ospravedlňujem sa za to strašné skloňovanie/ne-skloňovanie), veľmi rýchlo zvyká a dokonca začína Paríž milovať viac ako svoju vlasť a.k.a USA.
„I am surprised by how much I'll miss France. Atlanta was home for almost eighteen years and thought I've only known Paris for the last nine months, it's changed me.“
Ako som už vyššie spomínala, je to hlavne vďaka Étiennovi. Chlapec do ktorého je zamilované snáď každé dievča na škole, vrátane Amandy - typická bad bitch, ktorá si o sebe myslí až príliš, a Meredith - veľmi milej, obetavej a starostlivej 'len' kamarátky, ktorá aj po tak dlhom čase stále v kútiku duše dúfa, že by sa raz mohlo zadariť. Veľmi rád si vzal na starosť romantické prehliadky Paríža vo dvojici aj napriek tomu že bol už dlhú dobu zadaný. To mi vlastne na tom všetkom aj trochu vadilo. Áno, miestami som sa fakt rozplývala - priznávam, áno bolo to od neho veľmi milé že chcel Anne ukázať každé jedno pekné miesto v Paríži, že s ňou chodieval do kín len kvôli tomu že Anna filmy milovala, že sa k nej správal tak pekne a obraňoval ju zakaždým keď si bad bitch zmyslela, že je nutné utrúsiť nejakú úštipačnú poznámku, no bolo by to oveľa milšie keby zadaný nebol. No vzhľadom na to, že každá kniha musí mať nejakú zápletku, niečo čo hlavným hrdinom bráni v tom aby boli šťastní, tu bol tým problém vzťah Étienna a Ellie a taktiež aj nádejný vzťah Anny a Topha.
„I wish friends held hands more often, like the children I see on the streets sometimes. I am not sure why we have to grow up and get embarrassed about it.“
Takže ak by som mala zhrnúť prvú polovicu knihy, bolo to prevažne o nejasnom, mätúcom vzťahu Anny a Étienna, pričom obaja dobre vedeli že ich vzťah nie je len obyčajné priateľstvo, no odmietali si to priznať, keďže obaja mali popri tom aj iné záväzky. Všetko sa to začalo meniť a naberať na intenzite potom, čo sa Étiennovi prihodila veľmi nepríjemná vec, ktorá ho dosť výrazne zasiahla a vďaka ktorej sa s Annou zbížili predsa len o niečo viac - ak sa to vôbec ešte dá. Ďalším zlomovým momentom bolo, keď sa Anna vrátila na Vianoce späť domov a zistila, že jej milovaný Toph už niekoho má. O to viac zdrvujúce to bolo, keď zistila o koho ide, čo by vlastne pre čítateľov nemalo byť až takým veľkým prekvapením, ak berieme do úvahy to typické 'cliché', no pre mňa to z dosiaľ nezistených dôvodov bolo.
„And then there's the other thing.
The thing I'm trying to ignore. The thing I shouldn't want, the thing I can't have.
And he is standing in front of me right now.
So what do I wish for? Something I'm not sure I want? Someone I'm not sure I need. Or someone I can't have?“
Druhá polovica bola pre mňa tak trochu sklamaním, keďže som očakávala, že sa veci konečne začnú hýbať, že v sebe St. Clair konečne nájde odvahu a ukončí vzťah ktorý aj tak nemá perspektívu a prestane vodiť za nos tak ako Annu aj Ellie. Aj napriek tomu že mi Ellie vôbec nebola sympatická, vzhľadom na to ako odkopla svojich kamarátov, ktorí jej už neboli dosť dobrí, bolo mi jej tak trochu ľúto. No nič z toho sa nedialo a navyše Anna začala robiť ešte väčšie hlúposti čím ma vytočila do nepríčetnosti a navyše same sebe všetko skomplikovala. Dala Amande príležitosť na to, aby ju mohla ešte väčšmi šikanovať a áno, v tomto prípade vážne myslím šikanovanie, lebo to bolo naozaj prehnané a odporné, teda minimálne z môjho pohľadu. Aby toho nebolo málo, vzťahy sa pokazili natoľko, že Anna nemala nablízku už ani najlepších kamarátov a preto ju nemal ani kto obraňovať. Takže namiesto romantiky sme dospeli k tomuto..?.. netuším ako to pomenovať.
No čo by to bolo za knihu, keby nebolo happy endu ?! Samozrejme že sa všetky nedorozumenia vysvetlia, chyby napravia, neodpustiteľné odpustí atdˇ. atď. Na záver konečne dostávame aspoň trochu romantiky -mám na myslí tú ozajstnú romantiku, keď sa už postavy nesnažia skrývať niečo, čo bije do očúú, keďže romantické chvíľky sme mali počas celého príbehu.
Autorkin štýl písania, zmysel pre humor, postavy ktoré boli tak jedinečné. Stephanie sa zamerala na každú jednu, každá bola niečim odlišná, či už výzorovo alebo povahovo, každá mala svoj vlastný príbeh, svoje vlastné problémy, takže sa v knihe neriešil stále dokola len vzťah Étienna a Anny. Nedá mi hoci len takto okrajovo nespomenúť vzťah Josha (najlepší kamarát Étienna) a Rashmi (bývalá BFF Ellie), ktorých vzťah bol tiež vcelku zaujímavý, no vzhľadom na to že aj tak je už táto recenzia dosť dlhá, nebudem to tu rozvýjať. O tom potom. Dokonca neboli ani idealizované ako niečo dokonalé bez jedinej chybičky čo v niektorých takýchto knihách naozaj chýba. Kniha je písaná veľmi jednoducho, takže sa číta ľahko aj napriek tomu že je v angličtine. No ak by ste predsa len váhali, po prečítaní knihy som zistila, že je vydaná aj v čestine, takže sa môžete rozhodnúť. Každopádne túto knihu vrelo odporúčam. Bye ♥
Anna, spočiatku vydesená rozhodnutím svojho otca o tom že má posledný rok školy stráviť na internátnej škole v Paríží (American school in Paris) na vlastnú päsť, pričom francúzsky nevie ani ceknúť, si postupom času vďaka svojím novým kamarátom /spolužiakom, a hlavne vďaka Étiennovi St. Clair (ospravedlňujem sa za to strašné skloňovanie/ne-skloňovanie), veľmi rýchlo zvyká a dokonca začína Paríž milovať viac ako svoju vlasť a.k.a USA.
„I am surprised by how much I'll miss France. Atlanta was home for almost eighteen years and thought I've only known Paris for the last nine months, it's changed me.“
Ako som už vyššie spomínala, je to hlavne vďaka Étiennovi. Chlapec do ktorého je zamilované snáď každé dievča na škole, vrátane Amandy - typická bad bitch, ktorá si o sebe myslí až príliš, a Meredith - veľmi milej, obetavej a starostlivej 'len' kamarátky, ktorá aj po tak dlhom čase stále v kútiku duše dúfa, že by sa raz mohlo zadariť. Veľmi rád si vzal na starosť romantické prehliadky Paríža vo dvojici aj napriek tomu že bol už dlhú dobu zadaný. To mi vlastne na tom všetkom aj trochu vadilo. Áno, miestami som sa fakt rozplývala - priznávam, áno bolo to od neho veľmi milé že chcel Anne ukázať každé jedno pekné miesto v Paríži, že s ňou chodieval do kín len kvôli tomu že Anna filmy milovala, že sa k nej správal tak pekne a obraňoval ju zakaždým keď si bad bitch zmyslela, že je nutné utrúsiť nejakú úštipačnú poznámku, no bolo by to oveľa milšie keby zadaný nebol. No vzhľadom na to, že každá kniha musí mať nejakú zápletku, niečo čo hlavným hrdinom bráni v tom aby boli šťastní, tu bol tým problém vzťah Étienna a Ellie a taktiež aj nádejný vzťah Anny a Topha.
„I wish friends held hands more often, like the children I see on the streets sometimes. I am not sure why we have to grow up and get embarrassed about it.“
Takže ak by som mala zhrnúť prvú polovicu knihy, bolo to prevažne o nejasnom, mätúcom vzťahu Anny a Étienna, pričom obaja dobre vedeli že ich vzťah nie je len obyčajné priateľstvo, no odmietali si to priznať, keďže obaja mali popri tom aj iné záväzky. Všetko sa to začalo meniť a naberať na intenzite potom, čo sa Étiennovi prihodila veľmi nepríjemná vec, ktorá ho dosť výrazne zasiahla a vďaka ktorej sa s Annou zbížili predsa len o niečo viac - ak sa to vôbec ešte dá. Ďalším zlomovým momentom bolo, keď sa Anna vrátila na Vianoce späť domov a zistila, že jej milovaný Toph už niekoho má. O to viac zdrvujúce to bolo, keď zistila o koho ide, čo by vlastne pre čítateľov nemalo byť až takým veľkým prekvapením, ak berieme do úvahy to typické 'cliché', no pre mňa to z dosiaľ nezistených dôvodov bolo.
„And then there's the other thing.
The thing I'm trying to ignore. The thing I shouldn't want, the thing I can't have.
And he is standing in front of me right now.
So what do I wish for? Something I'm not sure I want? Someone I'm not sure I need. Or someone I can't have?“
Druhá polovica bola pre mňa tak trochu sklamaním, keďže som očakávala, že sa veci konečne začnú hýbať, že v sebe St. Clair konečne nájde odvahu a ukončí vzťah ktorý aj tak nemá perspektívu a prestane vodiť za nos tak ako Annu aj Ellie. Aj napriek tomu že mi Ellie vôbec nebola sympatická, vzhľadom na to ako odkopla svojich kamarátov, ktorí jej už neboli dosť dobrí, bolo mi jej tak trochu ľúto. No nič z toho sa nedialo a navyše Anna začala robiť ešte väčšie hlúposti čím ma vytočila do nepríčetnosti a navyše same sebe všetko skomplikovala. Dala Amande príležitosť na to, aby ju mohla ešte väčšmi šikanovať a áno, v tomto prípade vážne myslím šikanovanie, lebo to bolo naozaj prehnané a odporné, teda minimálne z môjho pohľadu. Aby toho nebolo málo, vzťahy sa pokazili natoľko, že Anna nemala nablízku už ani najlepších kamarátov a preto ju nemal ani kto obraňovať. Takže namiesto romantiky sme dospeli k tomuto..?.. netuším ako to pomenovať.
No čo by to bolo za knihu, keby nebolo happy endu ?! Samozrejme že sa všetky nedorozumenia vysvetlia, chyby napravia, neodpustiteľné odpustí atdˇ. atď. Na záver konečne dostávame aspoň trochu romantiky -mám na myslí tú ozajstnú romantiku, keď sa už postavy nesnažia skrývať niečo, čo bije do očúú, keďže romantické chvíľky sme mali počas celého príbehu.
„Will you please tell me you love me? I'm dying here.“
Autorkin štýl písania, zmysel pre humor, postavy ktoré boli tak jedinečné. Stephanie sa zamerala na každú jednu, každá bola niečim odlišná, či už výzorovo alebo povahovo, každá mala svoj vlastný príbeh, svoje vlastné problémy, takže sa v knihe neriešil stále dokola len vzťah Étienna a Anny. Nedá mi hoci len takto okrajovo nespomenúť vzťah Josha (najlepší kamarát Étienna) a Rashmi (bývalá BFF Ellie), ktorých vzťah bol tiež vcelku zaujímavý, no vzhľadom na to že aj tak je už táto recenzia dosť dlhá, nebudem to tu rozvýjať. O tom potom. Dokonca neboli ani idealizované ako niečo dokonalé bez jedinej chybičky čo v niektorých takýchto knihách naozaj chýba. Kniha je písaná veľmi jednoducho, takže sa číta ľahko aj napriek tomu že je v angličtine. No ak by ste predsa len váhali, po prečítaní knihy som zistila, že je vydaná aj v čestine, takže sa môžete rozhodnúť. Každopádne túto knihu vrelo odporúčam. Bye ♥
Komentáre
Zverejnenie komentára
Vopred veľmi pekne ďakujem za každý jeden komentár. :)